Aké komentáre vyvolal obrázok jasličkových detí
Tiež som ta chodil. Teraz je tam domov dôchodcov. Aké ironické! Ako nám ten národ starne.
Bánovce nad Bebravou 13.05.2021 (Skolske.sk)
Veru tak. Starneme, a zariadení pre seniorov je málo. A hoci sa dnes rodí menej detí, škôlky nám tiež chýbajú. Kompetentní bijú na poplach. Hovoria o ich rozširovaní a rekonštrukcii. Prebieha boj o každé miesto v materských školách. Počíta sa aj s tým, že po korone a práci z domu nám narastie pôrodnosť.
Možno by škôlok bolo aj dosť, keby...
Keby sme z nich po páde totalitného režimu nespravili sódovkárne, papučkárne a neviem čo ešte. Alebo sme nasťahovali do nich starčekov a starenky. Aspoňže tak! A niekde sme škôlky a školy nechali napospas osudu. Dnes sa tam pelešia bezdomovci a narkomani.
Na Našich Bánovciach uverejnil Stanislav Vavro historickú fotografiu, ktorá sa dnes 31. mája dožíva 56 rokov. TASR na nej zvečnila obrázok socialistickej doby. Malí jasličkári na vychádzke. Milý obrázok. My starší si ho ešte dobre pamätáme. Časom, v ktorých vznikol, dávame prívlastok zlaté. Aj pre mňa to boli pekné časy. Na druhej strane ale musím povedať, že som ľutovala jasličkové deťúrence. Nie preto, žeby sa mali v jasličkách zle, to nie. Bolo mi ľúto, že museli skoro vstávať. Najmä v zime to bolo ťažké. Museli do jasličiek a mamičky do práce. Zarábať korunky. Alebo budovať krajinu, ako som si to prečítala v jednom komentári. Myslím to bez štipky irónie. Lebo tak sme tomu hovorili a tak to aj bolo. Tam, kde mali babičku, starosť o deťúrence ostala na nej. Niečo ako opatrovateľky detí sme vtedy nepoznali.
Ale vráťme sa k fotografii a textu, ktorý ju popisuje:
„Príklad starostlivosti o pracujúce matky ukazujú v závode Zornica v Bánovciach nad Bebravou. Koncom roku 1963 dali do používania moderné jasle a materskú školu. V jasliach našlo útulok 45 detí a v škôlke 120 detí. Stará sa o ne 15-členný kolektív odborného a 9 členov pomocného personálu. Jasle a škôlka sú denné a stoja v tesnej blízkosti závodu. Pestúnky Mária Grossová a Božena Stránska na prechádzke so svojimi zverencami z jaslí. Foto: archív TASR, autor K. Cích/31. mája 1965“
Tento príspevok vyvolal množstvo komentárov. Väčšinu z nich poznačila nostalgia za starými zlatými časmi. Za rokmi, v ktorých sme vyrastali, boli sme mladí. Aj preto tá nostalgia. Niektoré z nich prinášam na oživenie spomienok a ilustráciu doby pre tých, čo sa neskôr narodili.
Tak teda čítajme:
- Aké sú chutné tie deťúrence!
- Zlaté časy, vtedy sa budovalo a myslelo aj na rodiny. Teraz sa len zdiera a kradne... smutné.
- Bolo super, aj o deti postarané, keď sme náhodou v sobotu robili, aj o deti sa postarali, bolo fajn.
- Bolo tam úžasne, chodila som do tejto škôlky.
- Staré časy, keď ľudia mali všetci prácu.
- A o to všetko sa postarali tí zlí komunisti.
- Ta ma mamina vodila, bolo tam super, ešte si pamätám staré lietadlo v záhrade, tam sme sa hrávali.
- Áno, lietadlo bolo v časti od Radiše, bol to nejaký tryskáč, tak sme to volali.
- Aj ja som tam pracovala a vodila svoje deti. Moja mamina tam pracovala od štrnástich rokov, bol tam závod Trikota a potom Zornica, odišla odtiaľ do dôchodku, teda v jednom závode celý čas.
- Zlaté časy!!! Vtedy sa veľké slovenské firmy o svojich zamestnancov a ich rodiny, vedeli postarať dokonale. A dnes? Vlastne ani neviem, či ešte na Slovensku existuje nejaká rýdzo slovenská firma.
- Beriem to ako nedeľnú spomienku na časy, ako to bolo kedysi. Áno, bolo to veľmi pekné a zároveň vieme, že tieto časy sa už nevrátia, aj keby sme čo robili, prešlo moc rokov, moc. A roky idú, tak si v pohode, z nostalgie, pri dobrom čaji v tento nedeľný podvečer zaspomínajme, asi tak. Pekný večer všetkým!
- Tiež som ta chodil. Teraz je tam domov dôchodcov. Aké ironické! Ako nám ten národ starne.
- Veru zlaté časy! To naše detstvo nám môžu terajšie deti závidieť.
Iné názory na obdobie pred 89. rokom má porevolučná generácia. Vyplýva to aj z polemiky na tému jasličiek.
Na jednej strane názorového spektra stojí mladá mamička, na strane druhej tí, ktorí jasličky obhajujú.
Veď posúďte sami:
- Ja som sa pýtala, či to, že sa deti v polroku strčili do jaslí, považuje pán za „myslenie na rodinu“. Reagovala som na komentár, že sa vtedy myslelo na rodinu. No pardon, ale ja si pod tým predstavím niečo diametrálne odlišné ako to, čo je na tej fotke. A čudujete sa mi, že tú dobu hejtujem? Tie deti dnes rozhodujú o životoch nás, narodených po 89 a nemôžete sa čudovať, že sa z toho občas chytáme za hlavu, že čo je považované za „zlaté časy“.
- Kto nezažil, ťažko mu vysvetliť.
- No veď skúste, som zvedavá.
- Skúsim. Deti boli medzi deťmi od útleho detstva a budovali sa kamarátstva. Vštepovali sa od útleho detstva rešpekt a úcta. Tešili sa na rodičov a zároveň sa tešili na ďalší deň za kamarátmi. Domov chodili vyhraté, neboli upišťané a nevznikala doma nervozita, rodičom rozprávali, čo robili. Rodičia mohli popritom obaja zarábať a budovať zábezpeku pre svoju rodinu. Víkendy mali prevažne voľné a trávili spolu čas. Dnes je materská myslím tri roky. Ale o čom to je, jeden rodič na plný úväzok doma s dieťaťom a výchova: plesk, telefón, hry atď. Nech mi nikto nehovorí, že sa hrá a venuje dieťaťu celý deň. Chýba im vštepovanie a kontakt s druhými. Druhý rodič musí drieť za dvoch, lebo materská je mizerná, a veľakrát aj cez víkend. Kde je potom rodina? Verte či nie, vtedy to bolo lepšie a výchovnejšie. Ale to je skôr na rozprávanie ako na písanie. Prajem pekný večer!
- Vrátim sa kdesi na začiatok vášho príspevku, s ktorým sa dajme tomu stotožním, môžem, alebo aspoň chápem, čo ním chcete povedať. Ale ja som nepísala, že mám niečo proti škôlkam Ale jasličky boli od 6 mesiacov a to je choré. Ja mám deti dve, a teda poviem vám, že ten 6 ani 9-mesačný človek vám nepovie, ako super sa 8 hodín hral s kamarátom v jasliach.
A na záver ešte jeden názor od tej istej mladej mamičky:
- Presne to mi napadlo pri pohľade na fotku aj text, že našlo útulok, ako keby nemali vlastných rodičov. Aha, rodičia museli budovať krajinu.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou