Vojna medzi žiakmi a učiteľom
Strhujúcu súčasnú monodrámu Klammova vojna od Kaia Hensela, ktorá si berie na mušku nie len vzťah učiteľa k žiakom, ale aj celé školstvo, si pozreli žiaci Gymnázia P. Pázmáňa s vjm v Nových Zámkoch priamo vo svojich triedach.
Nové Zámky 30.05.2021 (Skolske.sk)
Na opísanie silného divadelného zážitku si požičiame recenziu kritičky a blogerky Mirky Košťálovej: „Divák sa stáva priamym účastníkom inscenácie, jej hybnou zložkou. Keby totiž v laviciach nikto nesedel, profesor Klamm by svoje slová mohol ťažko niekomu adresovať... Táto monodráma je totiž postavená na kontakte s divákom, ktorý sa stáva najsilnejším scénografickým prvkom, pretože toto predstavenie môžete urobiť v akejkoľvek triede a s akýmikoľvek žiakmi. Už samotný plagát k inscenácii (profesor má namiesto hlavy šibenicu) naznačuje, o čo asi v tejto hre pôjde. Na začiatku sa z úst profesora Klamma dozvedáme, že istý študent maturitného ročníka sa obesil kvôli tomu, že nebol pripustený k maturite. Študenti z toho vinia Klamma, pretože mu chýbal len bod do splnenia podmienky. Žiaci sa vzbúria a napíšu Klammovi otvorený list plný zloby. V dôsledku toho odmietajú spolupracovať na hodinách. Samozrejme, všetko je zinscenované tak, že aj keby niekto z divákov chcel niečo napísať (či povedať), nedostane priestor, čiže je úplne logické, že test z voľného verša zostáva prázdny... Profesor Klamm rozohráva s divákom (žiakom) silnú psychologickú hru postavenú na slove. Jasné, že slovo je samo osebe najväčšou zbraňou, ale v tejto monodráme dostáva ešte väčší rozmer. Cítiť to už hneď na začiatku, keď Klamm hľadí na triedu a hovorí o liste, ktorý od žiakov dostal. Z písaného slova sa tak stáva prvý náboj do zbrane. Druhý náboj prichádza vo chvíli, keď žiaci odmietajú čítať Fausta a keď odmietajú písať test. Zamlčané slovo je horšie ako vyslovená veta? Tretí náboj predstavuje vyvrcholenie monodrámy - Klamm príde do triedy so zbraňou, ktorú ukradol riaditeľovi a prechádza sa okolo lavíc zaplnených študentmi. V momente, keď odíde, všetci čakajú na výstrel, ale ten neprichádza. Namiesto toho zazvoní, a divák zistí, že ubehlo presne 45 minút."
Roman Valkovič ako profesor Klamm predvádza širokú paletu emócií. Na začiatku, keď sa dozvie o liste od študentov, sa síce snaží ovládať, ale zlosť ho napokon prevalcuje. Neváha kričať, aby si potom v krátkych chvíľach začal sypať popol na hlavu. Priznáva bezradnosť, ktorá vyplýva zo situácie, do akej sa dostal. Aj napriek študentskej odmeranosti sa na konci snaží o zmierenie, no zbytočne... Valkovičov profesor Klamm kričí, ohovára kolegov, do očí uráža študentov, no v závere sa správa pokojne a krotko, čo vyplýva z jeho blížiaceho sa odchodu. Chce odísť v mieri. Herec Roman Valkovič počas predstavenia fascinoval tým, ako postupne odkrýval masku ,,svojho" profesora. Klamma. Na začiatku pred divákmi stojí typický učiteľ v bielej košeli, kravate, kockovanom svetri, tmavom saku a nohaviciach, ktorý sa snaží prebudiť u žiakov nejakú reakciu. Postupne prenikáme do jeho myšlienkového sveta a zisťujeme, že aj on je len človek, ktorý robí chyby. Prezrádza, čo ho trápi, vytáča...“
Aké boli reakcie žiakov? Všetci rovnako v tichosti a pozorne sledovali príbeh a počas následnej diskusii vyjadrili obdiv k jeho prísnosti, lebo nebol ochotný v mene populizmu zľaviť zo svojich nárokov. Zrazil ich aj náčrt budúcnosti, ktorú Klamm vidí v značne pesimistickej podobe:
„Vy tak či tak ničomu nerozumiete. Všetci, koľko vás je, ste stádo hlupákov a aj tak budete nezamestnaní. O desať rokov nebude už ani toto gymnázium, bude tu starobinec alebo bordel, prípadne jedno aj druhé. Pretože už neexistuje vzdelanosť. O desať rokov už nebudú ani školy. Maturitu dostanete automaticky k občianskemu preukazu, na univerzitu chodia len blázni, desaťroční sedia pri počítači a riadia svet. A potom si na mňa spomeniete“.
Táto inscenácia potvrdzuje, že aj s minimalistickou scénou sa dajú vyčarovať silné príbehy. Prostredie školského prostredia je nám všetkým dobre známe, vieme sa s ním stotožniť. O to viac sa všetko stáva pútavejším vo chvíli, keď sa pred nami citovo obnaží profesor, ktorému študenti vyhlásia vojnu, v ktorej ide o ľudský život. Monodrámu hrajú priamo v školských triedach alebo v Štúdiu Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.
Autor drámy Kai Hensel po maturite písal texty pre reklamy, neskôr scenár pre komediálnu televíznu šou „RTL Samstag Nacht“. Nasledovali scenáre pre mnohé filmy a seriály (vrátane „Muži z K3“ či „Cobra 11“). Vďaka hrám Klammova vojna a Ktorá droga sa mi hodí? sa stal jedným z najobľúbenejších nemecky píšucich dramatikov. Jeho hry sa preložili do viac ako trinástich jazykov. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, vrátane ceny Nemeckého mladého divadla, „Deutschen Jugendtheater-Preis“. Jeho prvý román, „Protokol Perseus“, vydali v roku 2012 a ešte v ten rok ho v Nemeckom rozhlase uviedli ako rozhlasovú hru v dvoch častiach. Jeho druhý román, „Rosička“ sa stal najlepšou detektívkou roku 2014.