Vláda schválila dve novely zákonov, ktoré majú pomôcť k transformácii SAV
Jedným z cieľov novely zákona o SAV je transformácia organizácií akadémie na VVI.
Bratislava 26. mája (TASR) - Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila dva návrhy noviel zákonov, ktoré majú smerovať k transformácii Slovenskej akadémie vied (SAV). Ide o návrh novely zákona o SAV a novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcii (VVI), ktoré predložilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Cieľom predkladaných reforiem je dosiahnuť hospodársku transformáciu organizácií SAV tak, aby mali lepšiu možnosť flexibilne zapájať sa do výskumno-vývojového ekosystému, spolupracovať s vysokými školami a zapájať sa do podnikového vývoja inovácií. Taktiež sa očakáva prínos v podobe otvorenia riadenia a strategického smerovania jednotlivých organizácií SAV verejnosti, ako aj zapojenie akadémie do širšieho ekosystému výskumu, vývoja a inovácií.
Návrh novely zákona o VVI zohľadňuje skúsenosti nadobudnuté pri príprave transformácie organizácií SAV na VVI v roku 2018. Cieľmi návrhu zákona sú najmä zmena zloženia správnej rady (doplnenie členov vymenúvaných zakladateľom), zmena zloženia vedeckej rady (doplnenie odborníkov z príbuzných oblastí) či zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny. Rovnako tiež doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie či zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky (presun pôsobnosti zo zakladateľa na riaditeľa). Z návrhu zákona vyplýva, že cieľom je tiež doplnenie možnosti zámeny prioritného majetku, pretože jeho zámena v súčasnosti nie je možná. Počíta sa aj so zavedením vekového obmedzenia zamestnancov VVI obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, respektíve pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Jedným z cieľov novely zákona o SAV je transformácia organizácií akadémie na VVI. Cieľmi návrhu zákona sú zmena zloženia akademickej obce akadémie v nadväznosti na navrhovanú zmenu voličskej základne VVI, zmena pôsobností snemu akadémie, vedeckej rady akadémie a predsedníctva akadémie či zmena zloženia vedeckej rady akadémie. Rovnako aj rozšírenie nezlučiteľnosti funkcie člena predsedníctva akadémie či úprava plynutia funkčného obdobia predsedníctva akadémie. Upraviť by sa malo tiež priznávanie vedeckej kvalifikácie výskumných pracovníkov.
Štátny tajomník MŠVVaŠ Ľudovít Paulis počas rokovania vlády uviedol, že tieto zákony dovršujú proces transformácie ústavov SAV, umožnia zmenu hospodárskej formy zo štátnych rozpočtových alebo štátnych príspevkových organizácií na VVI. "Je to forma, ktorá je vhodnejšia pre organizáciu zabezpečujúcu verejný záujem," ozrejmil Paulis. Ako dodal, VVI sa stanú súčasťou tvoriaceho sa ekosystému, kam budú patriť aj vysoké školy a neskôr aj prípadné súkromné subjekty, ktoré tam budú chcieť patriť.
"Dnes sme prekonali jednu významnú etapu anabázy, ktorá sa formálne začala v roku 2013, keď prvýkrát snem SAV schválil možnosť transformácie SAV na VVI," uviedol predseda SAV Pavol Šajgalík. Ako tvrdí, verejnoprávna forma je pre nich oveľa prijateľnejšia ako štátna forma, v ktorej sa pohybovali doteraz. "Máme verejné vysoké školy, s ktorými sa nám bude oveľa lepšie spolupracovať,“ povedal Šajgalík. Poukázal na to, že vo verejnoprávnej forme sú aj okolité inštitúcie podobné akadémii vied. "Umožní nám to oveľa jednoduchší pohyb v európskych projektoch," oznámil predseda SAV. Ako uzavrel, po tom ako budú zákony schválené v parlamente a nadobudnú účinnosť, "v konečnom dôsledku sa zaradíme medzi normálne vedecké inštitúcie v rámci európskeho výskumného priestoru".
Ústavy SAV mali už v roku 2018 postupne prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra VVI a stať sa verejnoprávnymi s možnosťou podnikať a vytvárať zisk. Podľa novely zákona o vysokých školách sa však vrátili do pôvodného stavu pred transformáciou, a to do rozpočtových a príspevkových organizácií.