Udalosti predchádzajúce Sviatku práce
Dnes oslavujeme presne 135 rokov od začiatku osláv Sviatku práce.
Ekonomická depresia v Spojených štátoch amerických podnietila pracujúcich ľudí, aby vyšli do ulíc. Ich hlavnou požiadavkou bol osem hodinový pracovný čas. Federácia organizovaných remesiel v roku 1884 schválila na národnom sneme v Chicagu rezolúciu, ktorá žiadala, aby sa pracovný čas schválil na osem hodín od prvého mája 1886.
Neskôr, o rok, ich požiadavku zopakovali a tvrdili, musí nastať aj generálny štrajk. Niektorým pracujúcim sa však tento návrh nepáčil a považovali to za nejakú reformu, ktorá ku postaveniu pracujúcich v spoločnosti nijako nepomôže. Avšak, v roku 1885 vzniká nová asociácia v Chicagu za osem hodín. Táto asociácia dostala obrovskú podporu, či už od ľudí alebo od rôznych pracovných, či politických organizácii. Táto situácia donútila nakoniec aj všetkých nepriaznivcov skrátenej pracovnej doby, aby sa ku nim pripojili. Všetci spojili sily, a tak sa v roku 1886 začína boj za nižšiu pracovnú dobu a to osem hodín.
Všetko sa to udialo v Chicagu, kde sa každý týždeň diali nové demonštrácie, štrajky a rozdávali agitačné letáky, ktoré upozorňovali na nové štrajkujúce udalosti. Prvý máj bol za rohom a situácia v krajine veľmi napätá. Prvého mája odložili z rúk pracovné nástroje tristo-tisíc pracujúcich ľudí a až 80 tisíc z nich sa prechádzali ulicami za nové práva. Situácia bola pokojná a to dokonca aj nasledujúci deň. Stále viac a viac ľudí sa do štrajku zapájalo a situácia vyvrcholila 3. mája 1886 v McCormickovej továrni, kde časť štrajkujúcich napadla ľudí, čo sa snažili prekaziť štrajk.
Polícia do davu začala strieľať, dvoch ľudí zastrelila a mnoho z nich malo ťažké zranenia. Situácia pokračovala a presunula sa na námestie Haymarket. Na námestí sa zišlo veľa rečníkov, ktorí sa snažili obhajovať svoje myšlienky. Neskôr sa kvôli poslednému rečníkovi, ktorým bol Samuel Fielden, rozpútala obrovská streľba, pri ktorej zahynuli štyria ľudia.
Tieto Haymarketské udalosti zanechali silné spomienky vo veľa ľuďoch a preto, sa na ich počesť stali základom, pre ustanovenie Sviatku práce. Prvého mája 1886 na prvom kongrese internacionály v Paríži sa ustanovil Sviatok práce na celom svete.