Bratislava 02.05.2021 (Skolske.sk)

Dvadsiaty deviaty apríl roku 1994 vyzeral ako všetky ostatné. Jazdci a tímy Formuly 1 sa chystali na tretí závodný víkend sezóny. Podmienky pre závodenie boli priaznivé, predpoveď počasia nenaznačovala žiadne prudké výkyvy. Nikto netušil, že najbližšie dva dni sa do histórie športu zapíšu čiernymi písmenami.

Pre brazílskeho pretekára Ayrtona Sennu to bola už jedenásta sezóna medzi smotánkou najlepších závodníkov sveta. Sezónu však nezačal vôbec dobre, keďže sa mu v predchádzajúcich pretekoch v Brazílii a Japonsku nepodarilo dokončíť závody. Fanúšikovia očakávali prelomenie brazilčanovej doterajšej smoly práve na okruhu v Imole, kde sa mu podarilo trikrát triumfovať. Piatková kvalifikácia sa zaobišla bez väčších komplikácií. Sennov krajan Rubens Barichello síce havaroval a nebol schopný pokračovať v závodnom víkende, avšak utrpel len menšie zranenia. Beco, ako Sennu prezývali rodičia, zajazdil najrýchlejší čas. Ten mu stačil k získaniu prvého miesta na štartovom rošte pre nedeľňajší závod. 

Temné mraky nad Imolou

Udalosti začínali naberať strmý spád o deň neskôr, v sobotu 30. apríla. Druhá kvalifikácia musela byť prerušená po dvadsiatich minútach. Rakúsky mladík Roland Ratzenberger, pre ktorého to boli len tretie kariérne preteky F1, utrpel pri prechode šikanou Acque Minerali poškodenie predného krídla. Napriek tomu sa rozhodol pokračovať v jazde a v ďalšom meranom kole kvôli tomuto poškodeniu stratil schopnosť ovládať svoj monopost. Mladý rakušan stratil kontrolu nad autom a v zákrute Villneuve Curva čelne narazil do bariéry. Pri náraze v rýchlosti až 314 kilometrov za hodinu utrpel zlomeninu lebečnej kosti od kolesa, ktoré penetrovalo kokpit a navyše v dôsledku prudkého spomalenia sa mu roztrhla srdečná aorta. 

Ratzenbergera, ktorého zranenia žiaľ neboli zlučiteľné so životom, previezli vrtuľníkom do nemocnice v Bologni, avšak lekári tam už len skonštatovali smrť. Po 50 minútach bola kvalifikácia reštartovaná, avšak Sennov Williams ani Benneton, v ktorom jazdil mladý Michael Schumacher, sa rozhodli nepokračovať. 

Nehoda, ktorá ovplyvnila celý svet

Štart nedeľnajšieho závodu sa niesol v smutnej, ponurej nálade. Havária Barichella a neskôr fatálna nehoda Rolanda Ratzenbergera zaiste nepridávala dôvod na úsmev. Ani jazdcom, ani mechanikom, ani fanúšikom, skrátka nikomu z prítomných. Na porade jazdcov pred závodom silneli hlasy po vylepšení bezpečnosti vozidiel a jazdcov samotných. 

Závod sa začal podľa plánu, o druhej hodine poobede. Fínovi JJ Lehtovi sa pri štarte vypol motor a jeho monopost ostal stáť na rošte. Pedro Lamy, ktorý štartoval o niekoľko miest za ním si túto stacionárnu prekážku nemohol všimnúť, pretože mu výhľad blokovali ostatné autá. Nasledoval čelný náraz do zadnej časti Lehtovho Bennetonu a závod musel byť neutralizovaný výjazdom Safety Car. 

Bezpečnostný voz bol na trati, kým traťoví maršáli neupratali následky havárie. V piatom kole Safety Car zamieril do boxov a závod bol reštartovaný. Na ďalšiu nehodu sa však nemuselo čakať dlho. Dve kolá po obnovení pretekov stratil líder pretekov Senna kontrolu nad autom a podobne ako Ratzenberger, aj on narazil do bariéry. Maršáli inheď odmávali červené vlajky a závod bol prerušený. Senna bol prevezený do nemocnice v Bologni už v stave mozgovej smrti, do ktorej upadol ihneď po náraze. Utrpel viacnásobné zranenia lebky a prasknutú spánkovú tepnu, ktorá spôsobila krvácanie do lebečnej dutiny. Jeho srdce prestalo biť dvadsať minút pred siedmou hodinou večer. 

Sennov odkaz 

Správa o tragickej smrti trojnásobného majstra sveta ihneď obletela celú verejnosť. Brazílsky prezident Itamar Franco vyhlásil trojdenný štátny smútok. Na jeho poslednej ceste Sennu sprevádzalo 1,5 milióna ľudí. Bol vzorom pre mladých ľudí, nielen kvôli jeho majstrovstvu v monoposte F1, ale aj vďaka jeho charitatívnej činnosti. Ešte počas jeho kariéry venoval milióny dolárov chudobným brazílskym rodinám. Stal sa obľúbencom nielen fanúšikov motoršportu, ale aj širokej verejnosti. 

Aj napriek jeho sláve ostal skromný a empatický. V jeho havarovanom monoposte našiel jeden z prítomných lekárov rakúsku vlajku. Beco ňou chcel vyjadriť sústrasť a rešpekt jeho kolegovi Rolandovi Ratzenbergerovi, ktorý tragicky zahynul deň predtým, len o niekoľko zákrut ďalej. 

Smrť oboch jazdcov mala obrovský vplyv na bezpečnosť závodenia. Inžinieri a vývojári implementovali do závodenia množstvo ochranných prvkov, ktoré majú za úlohu minimalizovať zranenia jazdca a predchádzať fatálnym následkom nehôd. Zmenil sa dizajn samotných monopostov, výbehových zón a aj samotných nárazových bariér. Smrť v závodnom aute nebola dovtedy ničím výnimočným. Až po osudnej Veľkej cene San Marína sa bezpečnosť jazdca stala prioritou a je nutné podotknúť, že v monoposte F1 odvtedy zomrel jediný pretekár - Jules Bianchi. Aj jeho smrť posunula vývoj bezpečnostných prvkov míľovými krokmi vpred.