Bratislava 22.04.2021 (Skolske.sk)
Slovo ,,vlna“ má množstvo významov. Morská vlna, vlna vo vlasoch, ovčia vlna... no v posledných mesiacoch je toto slovo najčastejšie skloňované v spojitosti s COVID-19. So striedajúcimi sa vlnami spomínaného vírusu, sa v mnohých nás striedajú aj vlny lepších a horších nálad. Raz zažívame vlny šťastia, inokedy frustrácie. Častým paradoxom je aj to, že napriek sociálnej izolácii, sme častokrát sociálne presýtení. Dôvodom môžu byť aj sociálne siete.
Čo s tým?
Odpoveď je veľmi jednoduchá – odhlásiť sa z nich. Nemusíte sa ľakať, nejde o drastické odpojenie sa od vonkajšieho sveta. Respektíve ide, ale len na chvíľku. Veľa mladých ľudí má niekoľko sociálnych sietí – Facebook, Instagram, Whats App, Viber, Tik-Tok... je len na vás, ktorú platformu si vyberiete. Pre mňa osobne to bol Instagram. Neustále cinkanie a vibrovanie telefónu, nonstop prichádzanie upozornení, necieľavedomý pohyb prstov po displeji, cítila som sa ,,uhučaná“, frustrovaná a otrávená. Tak som sa odhlásila...
V moci Instagramu
Nevedela som, ako dlho budem mimo Instagramu, ale vedela som, že to potrebujem. Hneď v prvý deň môjho detoxu od spomínanej platformy, som sa niekoľkokrát nachytala, ako som klikla na ikonku aplikácie – bez toho, aby som si to vôbec uvedomila. Až keď odo mňa aplikácia chcela prihlasovacie údaje, prebudila som sa z tranzu a spomenula si, že som sa z neho odhlásila. Tak veľmi som na ňom bola závislá. Sociálne siete nás ovládajú ani nevieme ako. Alebo presnejšie – nechceme vedieť.
Stačí pár dní
Už na konci prvého dňa som sa cítila lepšie a pokojnejšie. Každým dňom tieto pocity rástli a mne bolo naozaj veľmi dobre. Na konci týždňa som cítila, že som opäť pripravená vrátiť sa do ,,Instagramovej bublinky“. Stačil necelý týždeň a moja nálada sa výrazne zlepšila.
Ako sa vraví: ,,Za pokus nič nedáš“
Jedným zo spôsobov, ako prekonať vlnu frustrácie z ,,ohučaného“ sveta môže byť napríklad detox od sociálnych sietí. Účinkuje takmer okamžite. Popravde, zo začiatku som bola sama skeptická a uchýliť sa k tomuto ,,pokusu“ mi neprišlo ako niečo, čo by mi pomohlo zastaviť sa a získať – tak potrebný – nadhľad... Uvedomila som si však, že nemám čo stratiť. Niekedy naozaj stačí málo. Koniec-koncov, ako sa hovorí: ,,Za pokus nič nedáš“.