Bánovce nad Bebravou 12.02.2021 (Skolske.sk)
K príspevku o kráse ma podnietil jeden môj čitateľ. V komentári k článku o škole, v ktorej sa neznámkuje, píše:
„Výsledkom školy života je iný typ vzdelanosti. V škole života nezbierame encyklopedické skúsenosti, dokonca ani logika nie je podstatná. Podstata školy života je trošku ťažšie uchopiteľná. Ak by sme šli smerom k láske, kráse, dôvere, čestnosti, myslím, že by to bol celkom dobrý nápad.“
Poďme teda ku kráse.
Tento text som vybrala zo svojho archívu. Vznikol v čase, keď som si pozrela rozhovor so storočnou pani učiteľkou. Odvtedy ubehlo pár rokov a dnes už je táto vzácna žena medzi anjelmi.
Pozerám sa do tváre storočnej pani učiteľky a hovorím si: „Bože, či je krásna!“ Počúvam jej múdre slová a opäť si poviem: „Bože, či je múdra!“
Práve ona, krásna a múdra pani učiteľka, priviedla ma k zamysleniu o ľudskej kráse.
Kto by nechcel pekne vyzerať? Zvlášť dnes, keď okrem farbičiek a všelijakých diét existujú aj iné spôsoby, ako si vylepšiť postavu, alebo dať svojej tvári inú tvár. Preto ma neprekvapuje vyjadrenie mladej slečny, ktorá by si za výhru v súťaži dala zmenšiť nos a zväčšiť pery. Prsia nie, tie už má spravené. Mať tak jej starosti, povieme si mnohí. Ale každý sme nejaký. Každý je pánom svojho tela a môže si s ním robiť, čo chce. Máme svoje priority, do ktorých investujeme. Niekto sa vzdeláva, iný cestuje. Ďalší si dá „okresať“ zadok, alebo niečo zväčšiť. Aj to je cesta, ako si zdvihnúť sebavedomie. Aj takto možno preniknúť do sveta šoubiznisu. Niektoré ženy priznávajú, že sa „vylepšujú“ z obavy, že nebudú pre mužov dosť príťažlivé. Iné sa „omladzujú“ preto, aby vymazali vekový rozdiel. A tak sa trendom, ktorému neraz aj muži podľahnú, stáva „ vylepšenie“. Byť umelý a pekný, to dnes letí.
Dnes je tlak na vonkajšiu krásu ohromujúci. A čo je zarážajúce, podliehajú mu aj mladé dievčatá. Aj tie, ktoré skrášľovanie nepotrebujú. Len veľká škoda, že pod pekným povrchom býva prázdno. Že nezáleží na tom, čo je v nás. Že obal predáva, platí aj pri takomto „tovare“.
My, čo si svoju tvár bez vrások už nevieme ani predstaviť, len oči vypliešťame, keď vidíme, že známa hviezda je zas očividne mladšia. Tá si už svoju tvár širokým úsmevom neokrášli. Vyzerá ako bábika aj žmurká ako bábika. Iba usmievať sa nemôže. Len odtiaľ potiaľ, ďalej to nejde. Mimika nefunguje.
Je pravda, že sa bojíme staroby a straty krásy. Keď príde, uzatvárame sa do samoty a prestávame chodiť medzi ľudí. Akoby sme sa hanbili, báli, čo nám povedia. Kdesi som čítala, že človek je krásny podľa múdrosti, podľa vrások a šedivých vlasov. A podľa slov, ktorými sa ponára do mladosti. Myslím, že pani učiteľka aj preto bola krásna.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou