Pred 130 rokmi sa narodil ruský básnik a spisovateľ Osip Mandelštam
Osip Mandelštam, svetoznámy ruský básnik, ktorého dielo sa zachovalo vďaka neúnavnej práci jeho manželky, zomrel 27. decembra 1938 v pracovnom tábore pri Vladivostoku.
Varšava/Bratislava 15. januára (TASR) - Ruský básnik, prozaik, esejista a prekladateľ Osip Mandelštam patril k tým ruským umelcom, ktorí sa po boľševickej revolúcii (1917) stali obeťami stalinského režimu. V pracovnom tábore, v ktorom v roku 1938 zomrel, sa ocitol pre 16 riadkov kritického epigramu o Josifovi Stalinovi. Od narodenia Osipa Mandelštama, predstaviteľa akmeizmu, uplynie v piatok 15. januára 130 rokov.
Osip Mandelštam sa narodil 15. januára 1891 vo Varšave, ktorá bola v tom období súčasťou cárskeho Ruska. Budúci básnik vyrastal v rodine židovského obchodníka a hudobníčky. V roku 1897 sa rodina presťahovala do Petrohradu, kde Mandelštam študoval na vtedy jednej z najpokrokovejších stredných škôl - Teniševskom učilišti. Už počas štúdia na prestížnej škole uverejňoval prvé básne v školskom časopise.
V roku 1908 začal študovať literatúru a filozofiu na parížskej Sorbonne, ale už o rok neskôr prestúpil na univerzitu v nemeckom Heidelbergu. Aby mohol pokračovať v štúdiách na univerzite v Petrohrade, nechal sa v roku 1911 pokrstiť, lebo univerzita židovských študentov neprijímala. Na univerzite do roku 1917 študoval na románsko-germánskom hitoricko-filologickom oddelení, štúdium však titulom neukončil.
Mandelštamova ranná tvorba bola ovplyvnená symbolizmom, s ktorým sa však rýchlo rozišiel a stal sa jedným z hlavných predstaviteľov akmeizmu, literárneho smeru, ktorý naopak odmietal symboly a presadzoval reálne zobrazovanie života. Na jeho obhajobu napísal v roku 1913 aj manifest - Úsvit akmeizmu. V tom istom roku vydal aj prvú básnickú zbierku Kameň.
Ďalšiu zbierku Tristia, v ktorej odkazoval na Ovídia a venoval ju svojej manželke Nadežde Chazinovej, vyšla v roku 1920. V zbierke sa okrem iného vyrovnával aj s dvoma historickými udalosťami, ktoré zmenili tvár Ruska - občianskou vojnou a Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou (VOSR). Tú ako scestovaný intelektuál neprijal až s takým nadšením ako niektorí iní ruskí umelci.
V 20. rokoch minulého storočia vydal ešte zbierku Druhá kniha (1923), ale ruský literárny život prekvapil svojou prózou Šum času (1925), ktorá je aj akousi literárnou poctou Petrohradu.
Toto mesto na rieke Neva tvorí kulisu aj Mandelštamovej prózy Egyptská známka z roku 1928, ktorá bola mozaikou ruských kultúrno-historických udalostí prvej polovici 20. storočia obohatená surrealistickými obrazmi. Egyptská známka je poslednou prózou, ktorá vyšla ešte počas života jej autora, rovnako ako básnická zbierka s jednoduchým názvom Básne (1928).
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa okrem cesty po Kaukaze venoval tiež písaniu esejistických textov, medzi najznámejšie patria Koniec románu, Armáda básnikov, alebo Rozhovor s Dantem.
Osudným sa Mandelštamovi stal antistalinský epigram Žijeme a necítime pod sebou svoju zem, ktorý napísal v roku 1933. Za epigram ho v roku 1934 zatkli a neskôr odsúdili, na prekvapenie mnohých, "iba" na pobyt vo vyhnanstve v meste Čerdyň.
Situácia sa pre Mandelštama zhoršila v roku 1937, v období známom ako "veľká čistka". V tlači ho obviňovali z protisovietskych názorov a aktivít. O rok neskôr ho obvinili z kontrarevolučnej činnosti a 2. augusta 1938 odsúdili na päť rokov v trestaneckom tábore (gulagu).
Osip Mandelštam, svetoznámy ruský básnik, prozaik a esejista, ktorého dielo sa zachovalo vďaka neúnavnej práci jeho manželky, zomrel 27. decembra 1938 v pracovnom tábore pri Vladivostoku.
Čiastočnej rehabilitácie sa dočkal v roku 1956, v období chruščovovského politického odmäku. Úplne zbavený obvinenia z roku 1934 bol až v roku 1987 za vlády Michaila Gorbačova.