Mladý, len 31-ročný závadský učiteľ Rudolf Ryban zomrel aj za nás 

Foto: text

Bánovce nad Bebravou 28.04.2020 (Skolske.sk)

Narodil sa 17. mája 1913 v Nitrianskej Strede v maloroľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodisku (1919—1924) a meštiansku školu navštevoval v Topoľčanoch (1924—1928). Potom sa vzdelával na vyššej chemickej škole v Banskej Štiavnici (1928—1932), kde aj maturoval. Skúšku učiteľskej dospelosti konal v r. 1933 ako externista na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici.
 
Prvým učiteľským pôsobiskom mladého učiteľa bola ľudová škola v Šípkove, kde účinkoval od roku 1933 do roku 1940. Tu sa pripravoval na skúšku učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy, ktorú zložil 23. novembra 1935 v Banskej Bystrici. Nadobudol aj spôsobilosť vyučovať na ľudových hospodárskych školách včelárstvo a ovocinárstvo, a to skúškou 18. augusta 1942, ktorú vykonal v Bratislave. Po sedemročnom pôsobení v tejto dedinke Bánovského okresu učil v roku 1940 päť mesiacov na ľudovej škole v Trebichave a od 1. septembra 1940 do roku 1944 bol riaditeľom na ľudovej škole v Závade.
 
Celých jedenásť rokov učiteľskej služby venoval Rudolf Ryban výchove a vyučovaniu chudobných detí z podhorských dedín severnej časti Bánovského okresu. Aj v rokoch jeho pôsobenia tu vládla bieda a vyháňala väčšinu obyvateľstva na poľnohospodárske práce do južných krajov Slovenska, alebo do českých zemí. Školopovinné deti ostávali pri starých rodičoch, kým im rodičia museli odchádzať za kúskom chleba do sveta. Tieto deti potrebovali zo strany školy zvýšenú starostlivosť, aby si bez rodičovského dozoru konali svoje školské povinnosti. Tu vynaložil veľké úsilie starostlivý učiteľ Rudolf Ryban, ktorý ťažko znášal, že chudobný ľud z podhorských dedín musel odchádzať veľmi ďaleko od svojho domova za živobytím. Preto sa v škole i mimo nej venoval týmto deťom s nezištnou láskou. Jeho starostlivosť o ne im nahradzovala otcovskú starostlivosť, a preto ho mali tak rady.
  
Aj jeho pomer k občanom bol vždy najlepší. Dedinskí ľudia sa chodili k nemu radiť a on im vždy ochotne poskytol akúkoľvek pomoc. Láska k nášmu ľudu a nenávisť k jeho nepriateľom, láska k slobode a spravodlivosti, odpor k útlaku a fašistickému teroru priviedli mladého učiteľa hneď po vzniku tzv. Slovenského štátu do ilegality. Činnosť v nej začal vyvíjať ešte v Šípkove, ale vrchol dosiahla počas jeho pôsobenia v Závade. Odtiaľto chodil na ilegálne schôdze do Nitry, Topoľčian a Prievidze. Úzko spolupracoval s ilegálnym pracovníkom Milošom Závodným, odborným učiteľom na meštianskej škole v Topoľčanoch, ktorý vydával ilegálne letáky a posielal ich v úradnej obálke na adresu riaditeľstva bývalej ev. a. v. ľudovej školy v Závade. Potom ich ďalej rozširoval medzi ľudom. Ďalšími spolupracovníkmi Rudolfa Rybana v ilegalite boli Cyril Dřinek z Bánoviec nad Bebravou, Michal Chúťka z Uhrovca, Ján Ďuračka zo Závady, kapitán Lipka z Myjavy a i. . V decembri r. 1943 prišiel do závadskej školy jeden Čech - partizán, a skrýval sa u Rudolfa Rybana tri týždne. Ryban mu sprostredkoval úkryt na odľahlom laze Dlhé, kde bol až do mája 1944. Potom tento partizán pracoval v Látkovciach ako robotník na tamojšom statku. Tu začal organizovať partizánske skupiny proti fašistom. V máji r. 1944 začal nebojácny závadský riaditeľ školy Ryban spolupracovať so sovietskymi partizánmi, ktorí sa zdržiavali v okolitých horách.
 
Hneď, ako bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie, dobrovoľne vstúpil do československej armády ako nadporučík a narukoval do Bánoviec nad Bebravou, kde organizoval bojové jednotky proti útočiacim nemeckým fašistom. Už v prvých dňoch Povstania sa aktívne zúčastnil so svojou jednotkou v bojoch s Nemcami pri Trenčianskych Tepliciach. Neskoršie bol veliteľom 3. roty Jána Žižku a spolu s partizánmi organizoval prepady na nemeckých fašistov. Pre účasť v Slovenskom národnom povstaní bol Rudolf Ryban rozhodnutím ľudáckeho ministra školstva Aladára Kočiša zo dňa 30. októbra 1944 prepustený zo školských služieb preto, „že opustil svoje služobné miesto, do služby sa nevrátil a svoju neprítomnosť neospravedlnil a že prešiel otvorene a dobrovoľne k partizánom, resp. k povstalcom." Po čiastočnom potlačení Slovenského národného povstania zhromaždili sa na príkaz „vodcu" Jozefa Tisa do Bánovského okresu veľké skupiny nemeckého vojska, ktoré mali prečistiť okolie Rokoša, kde sa zdržiavali partizáni. Rudolf Ryban šiel ihneď upozorniť partizánov na závadských lazoch (Šebeňove lazy), že idú Nemci, aby boli na pozore. Jednu pochmúrnu novembrovú noc roku 1944 na týchto lazoch prenocoval a ráno už prišli Nemci. Mnoho partizánov ušlo, niekoľkých však nemeckí fašisti zajali. Vtedy chytili aj Rudolfa Rybana. S ostatnými zajatcami ho odviedli do Bánoviec nad Bebravou, a tam ho niekoľko dní väznili. Po šesťdňovom väzení ho nemeckí zverskí fašisti spolu s 28 spoluväzňami 28. novembra 1944 zastrelili v háji „Cibislavka" pri Bánovciach nad Bebravou. Po oslobodení Bánoviec hrdinskou Sovietskou armádou otvorili 16. apríla 1945 hromadný hrob, v ktorom bol pochovaný aj Rudolf Ryban. Jeho mŕtvolu potom previezli na cintorín v Podlužanoch pri Bánovciach nad Bebravou, kde je pochovaný.
 
Takto skončil svoj hrdinský život mladý, 31-ročný učiteľ Rudolf Ryban, ktorý zomrel za krajšiu budúcnosť nielen závadských obyvateľov a ľudu Bánovského okresu, v ktorom kedysi vládol „pán dekan" Jozef Tiso, ale aj za šťastný život všetkého nášho pracujúceho ľudu. Jeho tri deti, ktoré v čase jeho smrti boli malé: Rastislav mal šesť, Ľubomír päť rokov a Dušan dva roky.
 
Wiliam Wilkox
Zdroj: Slovenské učiteľstvo v boji proti fašizmu, Učitelia v odboji
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou