Tvorivá vianočná slovenčina
Ako sa na Vianoce stretáva rodina, zasadli si spolu k štedrovečernému stolu aj slovné druhy a rozprávali sa. Začali rozprávať postupne.
PODSTATNÉ MENÁ: „Konečne oddych, celý rok pomenúvam osoby, zvieratá, rastliny, veci, ich vlastnosti a činnosti. Hovorím, kto je mama, otec, sestra, brat, kto je ovca, pes, vlk, had. Mám meno pre ružu, fialku i každý kvet, poznám všetko – kocku, vláčik, koláč, svet. Ja vám poviem, čo je lakomstvo i dobrota, radosť, smútok, ochota. Vysvetľujem, čo znamená tanec, kreslenie či beh, maľovanie, spánok, spev.“
Ozvali sa PRÍDAVNÉ MENÁ: „Bez nás by bol nudný svet. Vaše kvety by neboli farebné – červené, zelené, biele, žlté, modré. Bez nás by neboli veci drevené, železné, veľké, malé, jedlá kyslé, slané, sladké, chutné, mäkučké i voňavé. Bez nás by ste nevedeli, čie sú hračky – Peťove, Matúšove, Lenkine či Máriine, či sú stopy v lese medvedie, jelenie či vlčie."
Ani ZÁMENÁ nenechali na seba dlho čakať: „Bez nás by sa ľudia nedorozumeli – rozpráva sa on s ňou a s ním, hovorí to jemu, jej? Treba pomôcť mne, tebe, jemu, nám, vám, im? Sme dôležité pre komunikáciu. Niekedy ma pošlú naši k vašim, aby prišli vaši k našim, lebo ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim. Nikdy sa bez nás nezaobídu. Každý nás potrebuje. Na každé Kto? Čo? Kde? Kedy? Ako? Prečo?... máme odpoveď: Tento, toto, hentá, tuto, tamto, takto.“
Pridali sa ČÍSLOVKY: „Nás potrebuje tento svet, naše čísla. Každý predsa potrebuje vedieť, koľko má rokov,
súrodencov, peňazí –tisíc, desaťtisíc, milión. Je to veľa a či málo? Koľkokrát sme v turnaji vyhrali – dvakrát, tri razy?
Ktorú priečku v tabuľke sme obsadili – prvú, druhú, poslednú? Už malé deti si počítajú sviečky na torte, darčeky pod
stromčekom, v škole nás potrebuje Matematika i Dejepis. Každý žiak si odratáva, koľko dní ostáva do prázdnin.“
Prišli na rad SLOVESÁ: „Pomenúvame, čo osoby, zvieratá a veci robia. Bez nás by svet nebol v pohybe. Nevedeli by ste, či spia, píšu, skáču, spievajú. Ľudia potrebujú vedieť, či už nakúpili, nakupujú alebo budú nakupovať. Každý potrebuje vedieť, čo môže – nemôže, smie – nesmie, čo chcete – nechcete a či vôbec ste.“
Konečne prehovorili PRÍSLOVKY: „Zbytočne sa hádate. Vlani sme nazbierali najviac skúseností – precestovali sme celý svet. Lietame svetom sprava – doľava, zľava – doprava, hore – dolu, predpoludním, napoludnie, popoludní, včera, dnes i zajtra. Dorozumieme sa po anglicky, po nemecky, po španielsky. Cestujeme bezpečne a rýchlo, nikde nie sme zbytočne ani náhodou.“
Aj PREDLOŽKY sa ozvali: „My sme najdôležitejšie zo všetkých. Bez nás by ste nevedeli, či dávate vianočný darček pod stromček, na stromček, vedľa neho, nad neho či doň. Nevedeli by ste si sadnúť na stoličku, pod stoličku, vedľa nej, k stolu alebo od stola. Keby ste zajtra mali chýbať v škole, nevedeli by ste učiteľke povedať, či idete k zubárovi, do zubára, od zubára a či poza školu. Bez nás by ste nevedeli Kto, čo? Bez koho, čoho? Komu, čomu? Koho čo? O kom, o čom? S kým, čím? sa všetko deje.“
Nenápadné ČASTICE sa tiež ujali slova: „Možno by ste sa bez nás zaobišli, ale určite sme potrebné. Veď Áno a Nie pozná každý. Žiaľ, je s nami veľa starostí, lebo málokto nás pozná. Kiežby s nami nebolo toľko problémov!“
Náladové CITOSLOVCIA sa podchvíľou chichúňali a napodobňovali všetky zvuky pri stole. Raz to bolo tresk, inokedy plesk, cingi – lingi, bum, bum, bum. Ha-ha-ha, hi-hi-hi. Ham, mňam, hurá, jéj, fuj, pst. A už ani muk!
Posledné prehovorili SPOJKY: „Neviem, či sme najdôležitejšie. Spájame vás všetkých do viet, súvetí, niekedy s čiarkou, inokedy bez nej. Mojím najväčším želaním je, aby nás nespájala gramatika, ale láska.“
Lucia Balogová
školský časopis SRDCE
ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy