Marika Kubinyi: Do Kanady som prišla v lete 1994, pôvodne len na skusy
V mojej batožine nechýbal šúpolienkový Betlehem, aby mi na moje prvé Vianoce ďaleko vo svete aspoň trošku pripomínal teplo domova.
Bánovce nad Bebravou 18.12.2020 (Skolske.sk)
Takto začína svoje rozprávanie ďalšia Slovenka v Kanade. Započúvajme sa do jej spomienok, nazrime do jej Vianoc doma, u starkých i v cudzine.
Aj po 26-tich rokoch symbolika Vianoc a slovenské tradície pri mojom štedrovečernom stole obdarúvajú našich hostí poznaním slovenskej kultúry, vianočných zvykov, slovenských kolied a hlavne, dajú ich chuťovým pohárikom to pravé “nebíčko v papuľke”. Moja kapustnica, hríbová omáčka, zemiakový šalát a vysmážaná ryba každý rok pritiahne našich kanadských priateľov k vianočnému stolu. A vďaka tomuto poznaniu si nenechali ujsť príležitosť už viackrát navštíviť Slovensko.
K mojim Vianociam neodmysliteľne patrí rozprávka “Tri oriešky pre Popolušku”. Zdobenie stromčeka, obaľovanie kapra, pečenie medovníčkov, to všetko sa u nás doma robilo pri pozeraní alebo, lepšie povedané, pri počúvaní tejto rozprávky. Aj teraz, keď píšem tieto vianočné spomienky, si atmosféru Vianoc oživujem “Popoluškou”. A k nej pribudli ďalšie filmy, ktoré k mojim Vianociam patria: “Vianočné oblátky”, “S tebou mně baví svět” a “Pelíšky”.
Spomienky na Vianoce z detstva sú zimné, spájajú sa s vrždiacim snehom, zachádzaním zimy za nechty, prestupovaním z nohy na nohu pri čakaní v rade na mandarínky, banány, šľahačkovú smotanu, kapra... Kapor niekoľko dní plával u nás doma vo vani a počas povinného kúpania sa presunul do lavóra s vodou na balkón, kde sa zvyčajne urobila ľadová škrupina. Zima bola v mojich spomienkach rozhodne tuhšia, ako je teraz. Spomienky prinášajú taktiež zvuk zvončeka, ktorý nám oznamoval, že Ježiško už k nám zavítal. Z vianočných piesní sa z mysle vynárajú „Tiše a ochotne, purpura na plotne voní, stále voní...“, „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa...“, „Nesiem vám noviny, počúvajte...“, „Tichá noc, svätá noc...“. V ušiach mi znejú nie z nahrávok vianočných platní, ale ako sme si ich všetci pri stole spievali. Ja a môj otec veľmi oduševnene a nahlas a mama s bratom len veľmi neisto. Pred večerou sme sa všetci pomodlili „Očenáš“ a „Zdravas“ a po prípitku sme si pochutnávali na oblátkach s medom a cesnakom, hríbovici, šaláte a vysmážanom kaprovi. Darčeky nasledovali po večeri, potom opäť, neviem po koľkýkrát „Popoluška“ v telke a neskorá prechádzka po uliciach mesta so zapálením sviečok na cintoríne a krátkym zastavením sa pred kostolom, kde ľudia postávali, lebo sa nedostali dnu na polnočnú omšu. A opäť je v spomienkach zima, až zachádza za nechty.
U starkých boli Vianoce trošku iné. Hádzali sa orechy po kútoch obývačky, na stole boli okrem iného aj makové pupáčky, dedko spolu so mnou išiel pred večerou nakŕmiť statok, babičkine modlitby boli omnoho dlhšie ako tie naše, nikto neodchádzal od stola počas večere, pod stolom bola slama a oblátky s medom chutili omnoho lepšie ako doma. A omrvinky od stola sa zmietli a vyhodili pred bránu domu. A s babičkou sme počúvali, odkiaľ zabreše pes a bola nám pri tom veľká zima. A druhý deň som sa išla s kamošmi z dediny korčuľovať na zamrznutý potok, lebo Ježiško mi priniesol korčule.
A moje prvé Vianoce v Kanade? S priateľmi, medzi ktorými bol aj môj budúci manžel ( ale to som ešte vôbec netušila a ani mu nevenovala žiadnu pozornosť), sme si pripravili vianočnú večeru, rozložili môj Betlehem, pustili škrupinkové lodičky so sviečkami na vodu a potom sme sa vybrali na polnočnú omšu do slovenského kostola v New Westminsteri. Tam sme si na choruse odspievali krásne koledy, popriali si s rodákmi krásne Vianoce a dúfali, že nás niekto odvezie na opačný koniec mesta, lebo hromadná doprava už tak neskoro v noci nechodila. Môj prvý kanadský vianočný darček je stále súčasťou mojej vianočnej výzdoby. Bábiku spievajúcej koledníčky mi darovala priateľka, lebo jej pripomínala mňa. Tak „ja“ od roku 1994 nemôžem chýbať pod vianočným stromčekom a s touto bábikou aj krásne spomienky na priateľku, ktorá sa po dvadsiatich rokoch v Kanade opäť vrátila na Slovensko.
A aké budú tohtoročné Vianoce? Ťažko povedať. Budú to už moje dvadsiate šieste Vianoce strávené v Kanade a prvé bez priateľov. Alebo ich urobíme netradične a budeme spolu všetci? Cez Zoom alebo vonku v prírode na snehu, kde si ozdobíme stromček a vytiahneme z termosiek naše dobroty? Ešte netuším, ale ak budete mať záujem, tak vám o tom niekedy porozprávam.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou