Bratislava 05.10.2020 (Skolske.sk)

V Novom Meste nad Váhom vystavuje desiatky svojich diel akademický sochár Milan Struhárik. Aktuálna výstava „Poézia dreva“ je nainštalovaná pri príležitosti jeho životného jubilea 85 narodenín. Výstava bola sprístupnená 27. augusta 2020. Vystavené diela si priaznivci umenia môžu pozrieť vo Výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska do 23. októbra 2020. 

Milan Struhárik: Nesmierne ma teší, že môžem tvoriť a robiť to, čo ma od malička baví

Novomešťan Milan Struhárik je umelec, ktorý aktívne tvorí už šesť desaťročí. Bývalý pedagóg výtvarného odboru v ZUŠ a zároveň jeho zakladateľ tvorí v inšpiratívnom novomestskom prostredí. "Milan Struhárik má v slovenskom výtvarnom umení dôležité miesto ako umelec transponujúci národné ľudové tradície do kontextu moderného, európskymi prúdmi ovplyvneného sochárskeho prejavu," uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.

Retrospektívna výstava "Poézia dreva" prezentuje umelecké diela, ktoré vznikli v jednotlivých dielčích etapách jeho tvorby. Autor ponúka návštevníkom nahliadnuť do minulosti i súčasnosti a spoznať tak jeho dlhoročný príbeh tvorby z dreva. Diela, ktoré najpresvedčivejšie charakterizujú jeho sochárske smerovanie, si umelec sám vyberal nielen z vlastného ateliéru, ale aj zo zbierok Galérie Petra Matejku v Novom Meste nad Váhom a zbierok Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.

Umelcovo široké rozpätie niekoľkých desaťročí charakterizujú sochy z dreva Dievča s holubicami (1975), Žena s džbánom (1978), Chladný deň (1981), Čakajúca (1984), Vo sviatočnom (1996), Sestry (2005), Kráčajúca (2006) a ďalšie. Na výstave teda priaznivci umenia nájdu staršie, už verejnosti známe sochy z minulých desaťročí, ale umelec prichádza aj s novými dielami, ktoré v jeho ateliéri vznikli za posledných päť rokov, napr. Amazonka (2017), Vzpriamená (2017), Malý priezor (2018), Pripútaná (2018), Nabitý energiou (2019), Svetluša (2019), Jarný vánok (2019), Stéla (2019), Belavá múza (2020). "Nesmierne ma teší, že môžem tvoriť a robiť to, čo ma od malička baví," vyznal sa Milan Struhárik.

Drevo mu je blízke, motivuje ho k novým výzvam

Milan Struhárik tvoril v minulosti svoje diela predovšetkým z kameňa, cínu, hliníka a bronzu, no v jeho sochárskej tvorbe dnes dominuje najmä drevo. To, že umelec tvorí väčšinou z dreva nie je náhoda. Drevo mu je veľmi blízke už od jeho študentských čias, kedy začal tvoriť. A tak lipové, jelšové, dubové, orechové, hruškové, javorové, ebenové či iné druhy dreva dostávajú v jeho rukách podobu umeleckých diel. Ako trvácny a zároveň mäkký a dobre tvarovateľný materiál ho ako zdroj výtvarnej inšpirácie oslovuje odjakživa. Neustále ho motivuje k novým výzvam a kreativite sochárskeho vyjadrenia.

"Jednu sochu som vytvoril z ebenového dreva. Dal som jej názov Čierna dáma. Ebenové drevo je vzácne nielen svojou kvalitou, ale aj tým, že dlhé roky som ho doma opatroval, až kým som našiel ten správny námet pre sochu. Jedná sa o hlavu, ktorá je preštylizovaná do určitých pretiahnutých foriem. Čiernu farbu dreva som využil pri pomenovaní sochy," prezradil sochár.

​​​​​​​V poslednom čase najviac tvorí z lipového dreva. "Lipové drevo používam preto, lebo mi svojou štruktúrou a farebnosťou poskytuje možnosť vytvorené plastiky kolorovať. Plastiky tvorím z dobre vysušeného lipového dreva. Drevo musí schnúť najmenej päť rokov. Drevo som zháňal na kopaniciach. Keď som našiel vhodné kmene lipového dreva, priviezol som ich na pílu, kde mi ich podľa mojich požiadaviek narezali na kusy určitej hrúbky, vhodné na tvorenie," vysvetlil Milan Struhárik.

Z diel vyžaruje pokoj a láska

Milan Struhárik je mimoriadne vnímavý ku svojmu okoliu, odkiaľ čerpá inšpirácie, ktoré potom s citom pretavuje do svojich diel. Tie sú tak radostnejšie, otvorenejšie, hravejšie. V každom jeho diele sa odrážajú pokoj, pohoda, láska, uznanie, harmónia a dobro, ktoré umelec odovzdáva v autentickom, poeticky nadčasovom a vzácnom umeleckom posolstve. "Jeho sochy intenzívne korešpondujú so skutočnosťou, komentujú dianie okolo umelca, sú odrazom prežívanej reality a skutočného sveta. Sú ozvláštnené odvážnejšou farebnosťou, materiálovými a tvarovými detailmi," povedala Ela Porubänová.

Ďalšie inšpirácie sochárovi ponúka aj samotné drevo. "Niektoré plastiky vznikli takým spôsobom, že drevo, ktoré som mal k dispozícii už samo o sebe malo určitý základný tvar. A ten ma najmä pri výškových plastikách inšpiroval, čo sa týka námetu, aj tvarového dotvorenia. Vytvorené plastiky nie sú opisné, nesledujú skutočnú figúru, ale snažil som sa im dať nejakú tvarovú skratku," podotkol Milan Struhárik.

Tvorí aj z odpadového dreva

Niektoré plastiky, ktoré sochár v poslednom období vytvoril dostali svoju podobu po spracovaní odpadového dreva, ktoré mu zostalo po predchádzajúcej tvorbe. Kúsky dreva rôznej veľkosti i tvaru Milan Struhárik starostlivo odkladal. "Keď som vyrezával z dreva základné tvary, zostávalo mi veľa odpadu. Ten som potom podľa jednotlivých detailov začal prikladať k sebe, ako skladačku. Keď som videl, že sa skladaním približujem k nejakému tvaru, určil som si, čo to bude. Do vznikajúcej plastiky som potom dorábal už len veľmi málo dielov. Niektoré fragmenty som ešte dotvaroval, aby výsledné dielo bolo také, ako som si predstavoval. Plastiky vznikali viac-menej inšpiráciou jednotlivých dielov. Takto vznikla napríklad Belavá múza, Dáma v klobúku, Pocta básnikom," vysvetlil uznávaný sochár.

Sochy inšpirované prírodou, ľudovou tvorbou i ženou

V začiatkoch tvorby Milana Struhárika prevládali nefiguratívne sochárske objekty motivované prírodou. "Postupne dospel k štylizovanému figuratívnemu prejavu. Kým v minulosti sa často inšpiroval ľudovou tvorbou, neskôr sa pre jeho sochársku tvorbu stala struhárikovsky charakteristická asketicky subtílna, štíhla a vertikálne predimenzovaná ženská figúra," pokračovala Porubänová.

Novomestský sochár sa vo svojej tvorbe venuje téme ženy v rôznych podobách. Ženské múzy sú celoživotnou a nevyčerpateľnou inšpiráciou autorových diel. "Umelec práve v dreve najpresvedčivejšie stvárňuje svoje asketicky štíhle, tvarovo predimenzované postavy ženy, ktorá predstavuje jeho celoživotnú múzu, videnú z mnohorakých uhlov a pohľadov. Raz geometricky štylizovanú, inokedy ozvláštnenú rytmami ľudových ornamentov, ale vždy poeticky snivú a symbolicky preduchovnenú," potvrdila Ela Porubänová.

V dielach Milana Struhárika rezonujú aj zážitky a spomienky na príjemné chvíle prežité s priateľmi, rodinou, momenty z ciest za poznaním, o čom vypovedajú napríklad jeho sochy Promenáda, Hra, Ozvena, V ráme a ďalšie. Aj v súčasnej sochárskej tvorbe však stále venuje náležitú pozornosť svojim ženským múzam. "Kým v staršej kolekcii sú sochy žien raz jemne kolorované morením, inokedy dotvárané polychrómiou, jeho najnovšie sochárske objekty, popri dôslednom remeselnom spracovaní, sú ozvláštnené odvážnejšou farebnosťou, novým materiálovými i tvarovými detailmi, majú hravejšiu a dynamickejšiu kompozíciu. Neupínajú sa len do výšok, ale komunikujú viac aj v priestore," vysvetlila kurátorka výstavy. V názvoch diel sa skrýva umelcova neutíchajúca kreativita a originalita, ktorá každej jeho soche vdychuje výnimočnú jedinečnosť a neopakovateľnosť.

Kresby sú súčasťou sochárskych realizácií

Súčasťou umeleckej tvorby Milana Struhárika je kresba. Niekedy odkladá sochárske dláto, aby vzal do ruky ceruzu. Kresby, ktoré umelec tvoril v poslednom čase, dopĺňajú výstavu. Tie sú bezprostredne viazané na plastiky. "Pastely a kresby vznikli predtým, než som sa pustil do samotnej realizácie plastík. Sú takým myšlienkovo - tvarovým podkladom pre vznik plastík. Niektoré kresby boli prvým inšpirátorom k tomu, aby plastika vznikla," povedal Milan Struhárik. Spočiatku to boli čiernobiele kresby ceruzkou. V súčasnosti ich spracováva už farebne, podobne ako sochy. "Kresby sú tvarovo pevné a úsporné, tak ako aj jeho sochárska tvorba. Zväčša sú asketické a disciplinované presne identifikovateľné s konkrétnymi sochami. Do niektorých však autor nečakane vložil viac hravosti, detailov i maliarskej radosti," doplnila Porubänová.

Mnohé kresby sú pre autora presnou dokumentáciou k jeho budúcej sochárskej tvorbe. "V kresbe si formuluje materiál i tvar, ktorý potom uplatní vo svojom sochárskom diele. Kresby, podobne ako sochy disciplinovane a precízne formulované, raz čiernobiele, inokedy farebné, sú pre neho medzistupňom k vlastným sochárskym realizáciám. Sú prvým poodhalením umelcových myšlienok, intuície a tvorivého hľadania," dodala Ela Porubänová.