Bánovce nad Bebravou 13.09.2020 (Skolske.sk)

Mala som to šťastie poznať ho a podporovať jeho talent na bánovskom gymnáziu.

Michal bol jeden úžasný chalan a vynikajúci študent. Veľa čítal. Nosil dredy, arafatku a bolo mu jedno, čo si kto o tom myslí. Mal svoj štýl. Veľmi milý, pozorný, kultúrne a všeobecne rozhľadený mladý muž, na akých sa nezabúda. Ako mnohí iní aj on mal na trému. Nezabudnem, ako s ňou zápasil na recitačnej súťaži. A nemôžem zabudnúť ani na to, ako ma po písomnej maturite zo slovenčiny pozval na kávu a nevedel sa dočkať, kedy sa so mnou podelí o radosť zo skúšky. Samozrejme, že aj on si rád blicol, veď to hádam každý študent. Ale ostatné sa vymyká z rámca všednosti.

Na škole založil divadelný súbor, písal preň hry, hral divadlo, robil gymnaziálny časopis. A maľoval. Festival umenia a divadla v Bánovciach bol prvou príležitosťou a prvým miestom, kde vystavoval svoje obrazy. Ako gymnazista napísal knihu Stvorenie hriechu. Bola som prvá, čo čítala jeho rukopis a bola som aj hosťom pri jej uvádzaní do života. Písanie a maľovanie ho očarili natoľko, že sa nevedel rozhodnúť, čo študovať. Aj preto sa vybral do sveta. Usadil sa v Bruseli, kde mal v roku 2009 prvú zahraničnú výstavu. S potešením som prijala pozvanie na jej otvorenie.

A pred pár dňami ma rovnako potešila pozvánka na Michalovu vernisáž v jeho rodisku. Prišli aj niekoľkí spolužiaci z gymnázia. „Cítim sa úplne ako kedysi. Takýto stredoškolský ansábel ako za divadelných čias! Veľmi milé stretnutie,“ povedal Michal. Prišla aj Karin, s ktorou jedno leto strávil v Taliansku a s ktorou som ja pred jedenástimi rokmi absolvovala cestu do Bruselu. Priletela z Ameriky, aby opäť bola tu s nami. Keď som Michalovej mamičke povedala, že Michal je stále rovnako milý a krásny, ako býval, doplnila ma: „Aj rovnako dobrý.“ K takému vyznaniu niet čo dodať.

Ako maliar prešiel a prechádza istým vývojom. V posledných rokoch maľuje zelený svet, kvety a rastliny. Možno preto, že dnes mu už alergie nebránia priblížiť sa k nim. Že zblízka a naplno si môže vychutnávať ich krásu a farebnosť. Možno práve preto farby ožívajú na jeho obrazoch, preto sú také živé, žiarivé a krásne, ako krásne je celé rastlinné kráľovstvo. 

Ale nechajme už Michala, nech nám sám povie o sebe a o svojich „vnútorných záhradách.“

Už nejaký čas sa sústreďujem na rastlinné kráľovstvo. Aby som bol úprimný, nie je to nič nové. Rastliny ma inšpirujú odjakživa. Tentoraz sa mi zdá, že veci fungujú dobre, keď som sa opäť vrátil k umeleckým tendenciám a prístupom svojich prvých diel. Po vyčerpávajúcom objavení možností tekutej farby a strávení tohto dobrodružstva asi šesť rokov som sa v polovici roku 2016 vrátil k farebným povrchom, hladkým a svetlým. K týmto „aplats de couleurs“ som sa rozhodol pridať niečo nové: druh ozdôb - ide o vznešené a deštruktúru ich prítomnosti v kompozícii vzťahy medzi farbami. Ako som povedal, je to pre mňa niečo nové, hoci ornament a jeho použitie sú hlboko zakorenené v mojej kultúre. Trvalo mi nejaký čas, kým som pochopil dôležitosť vzrušenia vzťahov medzi farbami vytváranými pre oko a pre pochopenie umeleckého diela vo vzhľade, ktorý divák má, a musí si to vážiť. Zdá sa, že parky, polia, záhrady a kvety, divoké rastliny alebo rastliny vo váze, rastliny rastúce v kvetináčoch alebo rastlinných rastlinách upokojujú moju zvedavosť v tomto ohľade ako žiadny iný predmet. Zložitosť rastlín - ich vzťahy s inými entitami, objektmi alebo priestorom okolo nich mi pomáhajú premietnuť moju víziu relativity farieb do maľby. Pri svojich tridsiatych narodeninách ticho som prirodzene obrátil svoju pozornosť k zelenému svetu a priestoru tvorenému rastlinami, aby sa stali hlavným predmetom môjho umeleckého výskumu. Nemohol som sa priblížiť do záhrady ani ku kvetu, bol som dieťaťom trpiacim silnými alergiami, a mohol som ich pozorovať iba z uzavretého okna. Dnes, keď to môj zdravotný stav umožňuje, si môžem užiť záhradu a rastlinu v kvetináči po okamžitom a fyzickom prístupe - ich blízkosť mi prináša radosť a potešenie ešte viac. Celú moju pozornosť venujem dnešnému prevedeniu týchto predmetov do môjho umenia, či už na intímnych základoch série „My Pots“, alebo pri maľovaní krajiny.

Výstava, ktorú navrhujem, je zhrnutím mojej práce od polovice roku 2016 do súčasnosti. Pozostáva z cca. 30 plátien, ktoré majú subjekt rastlinného sveta. Záhrady a zeleň v mestskom prostredí sú hlavným predmetom väčších obrazov. Slávne záhrady bez ľudského zastúpenia, záhrady, ktoré som navštívil, vlastná rodinná záhrada, zeleň, ktorú poznám ako súčasť svojho každodenného života v Paríži, malé záhrady, s ktorými som sa stretol náhodou pri cestovaní, to všetko predstavuje záujem pre mňa: preniesť do umenia nie svoj prirodzený aspekt, ale myšlienku „dobrého“, ktorú robia pre moju (našu) existenciu. V tomto „prístupe k prírode“ je nejaká móda, ktorú si dnes ľudia z veľkých miest väčšinou osvojujú, a považujem ju za skvelú. Viem, že rovnaké hnutie sa odohrávalo presne pred 250 rokmi v období osvietenstva a so skorými romantikmi, keď sa ľudia pokúšali znovu spojiť s prírodou, a cítim, že ľudia mojej generácie (vo veku 30 rokov) prechádzajú rovnakým štátom, „spochybňujúc všetko“. Zdá sa, že táto „zelená seba“ horúčka je svedkom procesu opätovného spojenia s prírodnými a tiež s intímnymi. Intímne je druhá časť mojej rastlinnej série.

Dôvod, prečo som sa rozhodol maľovať kvetináče, v ktorých pestujem rastliny v mojom parížskom byte, je ten, že pracovný proces mi pomáha lepšie sa sústrediť na existenciu prírodných v mojom živote. Na rozdiel od umelých a umelých, prirodzený život rastlín bez akýchkoľvek domnienok, že „sa niečo stane“, rovnako ako záhrady vonku, mi dáva príležitosť meditovať o vlastnej existencii. Priestor okolo týchto rastlín je dôležitý a veľmi často vytváram knihy o plátnach spolu s „mojimi kvetináčmi“ a rastlinami, ktoré rastú. „Ak máte záhradu a knižnicu, potrebujete niečo viac,“ cituje Cicero asi pred 2000 rokmi. Moja maľba sa snaží zachytiť šťastie, rovnováhu „prírodných“ a „umelých“ - alebo „zmyselných“ a „intelektuálnych“, ak chcete - prináša do nášho života veľmi živé farby. Zastaviť sa a premýšľať, cítiť sa a starať sa o to, či je záležitosťou voľby, ktorá vás môže upozorniť na šťastie vášho osobného života, ak ho urobíte. Uvedomenie si toho môže v každom z nás vytvoriť nejaké liečivé miesto. Potreba takého vnútorného miesta, ktoré som cítil, ma priviedla k tomu, aby som maľoval rastlinný svet mimo a vo vnútri môjho domu, kde trávim veľa času. Všetky tieto krásne záhrady, či už ide o nádherné talianske renesančné umelecké dielo, veľmi diskrétnu japonskú záhradu v Kjóte alebo park, ktorým každý deň prechádzate pri práci, môžu byť priestorom na liečenie, ak im to dovolíte. Pre mňa sa stali akýmikoľvek vnútornými záhradami, ktoré vo vnútri nosím, a predstavujú mi potrebný priestor, ktorý zbavím myšlienok - intímny priestor, priestor vo mne.

Životopis umelca

Michal KUČERKA Korman sa narodil v Partizánskom v roku 1987. Svoju umeleckú prípravu začal vo veku piatich rokov, keď ho maliar Jozef Jelenák, člen Slovenskej národnej akadémie výtvarných umení, prijal na hodiny pre staršie deti. Tri roky tvoril Michalove umelecké nadácie, pričom nechal študenta ovplyvniť jeho názory na štruktúru expresionistickej maľby. Po objavení olejomaľby Michal začal maľovať na plátno: hneď na začiatku maľby maľované podľa zlatého veku klasickej maľby našli korene svojich prvých umeleckých vplyvov, keď dozrel čas: s Grand Tour v Taliansku (leto 2005). Skutočná a pevná vášeň pre farby, štruktúra maľby, inovatívne zloženie, jeho záujem o dedičský aspekt umeleckého dialógu v jeho diele s predchádzajúcimi obdobiami sa zrodili pod obrovským nebom Talianska.

Michal pokračuje v hodinách maľovania opäť v roku 2003. V roku 2005 sa plody ovocia Michalovho umeleckého prístupu prejavili na dvoch výstavách: kolektívne (máj), potom jeho prvá samostatná výstava (december) počas každoročného festivalu umenia, kde prejavil svoj nový, veľmi špecifický štýl: zmes štýlov - grafiky a maľby - ktoré tvoria dielo označené podpisom logotypu. V roku 2006, pod vedením mladej dizajnérky Cornelie Lobotkovej, absolvoval štvorročný kurz umeleckej školy iba za dva roky. Po ukončení štúdia pokračoval v rozvíjaní svojho osobného štýlu tradičnej olejomaľby pomocou obrazových motívov a cestovnej inšpirácie, ktorá viedla k jeho prvej samostatnej výstave mimo Slovenska, v Bruseli. V roku 2009 bol Michal vybraný do Výboru regiónov ako jeden zo 100 mladých Európanov výnimočného tvorivého talentu a bol pozvaný ako jeden zo štyroch členov poroty
českej národnej súťaže mladých umelcov popri osobnostiach, ako riaditeľ Kráľovského múzea v Bruseli a šéfredaktor časopisu ArteNews.

Od roku 2009 Michal žije a pracuje v Paríži. Maľuje a do tajomstva farieb zasväcuje mladých
študentov umenia.

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou