Bánovce nad Bebravou 26.08.2020 (Skolske.sk)
Nebyť tohto odhalenia, príbeh mohol mať aj takéto pokračovanie:
Vedela som, kde ťa nájdem, Adam!
Ja som končila základnú, on bol na strednej. Spojil nás alkohol a ešte niečo. Ale frajeri sme neboli. Hovoril si chlapec z vedľajšej koľaje. Matka mala radšej chlapov ako jeho. Či mal niekedy otca, neviem, také veci sme neriešili.
Bol bledý a sotva dýchal. Adam, to som ja, počuješ?
Brloh bol miestom našich nerestí. Po škole sme sem chodili zapíjať nudu. Raz som to prehnala. Akurát vtedy naši prišli skôr. Odkedy tatko podnikal, sotva sme sa videli. Nosila som ich v mobile. Aby som nezabudla, ako vyzerajú. „Ty si sa zbláznila, Eva, my sa tu s otcom naháňame, aby ti nič nechýbalo, a ty sa zatiaľ ožieraš, no hnus!“
Adam, lomcovala som ním , Adam, preber sa!
To bol koniec, Adam. Začal sa prísny režim. A potom hurá na strednú. Na druhý koniec republiky. Vieš, aby ma to naspäť neťahalo. Dlho som o tebe nevedela. Až teraz. Stretla som Gabu. „Počuj, Evi, ten Adam sa celkom spustil. Vyliali ho zo školy a ešte ho aj matka vyhodila. Nevieš, kde je?“
Adam, no tak, preber sa! Neodchádzaj, Adam!
Poznámka autorky na záver:
Tento fiktívny príbeh o Adamovi a Eve som napísala do súťaže o drogách ešte v roku 2015. Pri čítaní správy z novín vidíme, že od fikcie k realite nie je ďaleko. A že drogy sú stále problémom. Žiaľbohu!
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou