Ochotnícka herečka rozbila panvicou hlavu budúcemu manželovi
O budúcnosť ochotníckeho divadla v Dolnej Súči sa tamojší divadelníci neobávajú.
Dolná Súča 16. augusta (TASR) – Ochotnícke divadelníctvo v obci Dolná Súča v Trenčianskom okrese má viac ako 100-ročnú históriu. Zakladateľmi divadelného krúžku boli v roku 1919 miestny farár Ladislav Chmielovský a učitelia Štátnej ľudovej školy v Dolnej Súči manželia Molčanovci. Divákom sa predstavili divadelníci už v roku založenia hrou Ferka Urbánka Hrob lásky.
Koncom 60. rokov minulého storočia divadelná činnosť v obci zanikla, oživil ju až v roku 1983 učiteľ Pavol Červený, ktorý bol režisérom do roku 1990. O ďalšie oživenie divadla sa postarala Katarína Lukšová, za jej pôsobenia odohrali dolnosúčanskí divadelníci 35 premiér a repríz.
Súčasnú éru ochotníckeho divadla v Dolnej Súči odštartoval po viac ako desaťročnej stagnácii v roku 2004 divadelný súbor Giovanni. Podľa súčasnej režisérky a vedúcej súboru Katky Michálikovej vznikol divadelný súbor Giovanni s podporou Združenia saleziánskej mládeže Domka, neskôr prešiel pod obec.
„Začínali sme s hrami, ktoré boli už v minulosti napísané. Keďže sme mali mladých hercov, mali sme problém nájsť divadelnú hru, ktorá by im sedela. Preto sme si začali hry písať sami. Režíruje sa nám to lepšie, pretože hry, ktoré píše sestra, robíme na mieru hercom, ktorých máme, a presne vieme, kto je čo schopný zahrať a komu sa čo hodí. Väčšinou hráme komédie, ktoré týmto mladým ľuďom viac pristanú,“ priblížila režisérka.
Ako dodala, ochotnícke divadlo má v Dolnej Súči svoje pevné miesto a teší sa mimoriadnemu diváckemu záujmu. Od roku 2004 naštudovali 19 divadelných hier, z nich 14 bolo autorských. „Každý rok prídeme s novou hrou, premiéru majú u nás v Dolnej Súči hneď dvakrát – v sobotu a v nedeľu. A 400-miestny kultúrny dom býva vždy vypredaný,“ doplnila Micháliková s tým, že počas roka hrávajú divadlo aj v susedných obciach, niekedy i na Morave.
Momentálne má divadelný súbor 12 členov, najstarší má vyše 40 rokov, najmladší herec je 13-ročný. Scenáristka a režisérka Mirka Micháliková čerpá inšpiráciu pri písaní divadelných hier zo života, ale aj z histórie.
„Naše obľúbené obdobie je stredovek, v divadelných hrách sa na pozadí nejakej historickej udalosti odohráva v podstate vymyslený príbeh. Najlepšie sa nám hrá, pochopiteľne, doma, no radi hrávame aj v susedných obciach. Napríklad veľmi vďačné publikum nájdeme vždy v susednej Hornej Súči,“ doplnila scenáristka.
Asi najmladšou herečkou v histórii divadla v Dolnej Súči bola Olívia Psotová. Keď sa v marci tohto roku objavila na javisku, nebolo ju ešte vidieť. Pod srdcom ju nosila jej mama Dominika Psotová, ktorá sa so svojím manželom Pavlom Psotom dala dokopy vďaka divadlu. Predchádzala tomu tragikomická udalosť, keď Dominika počas divadelnej hry mala fiktívne udrieť svojho budúceho manžela do hlavy panvicou. Pohyb ruky však neustrážila a výsledkom bola tržná rana na hlave. Pavol skončil v stredovekom kroji v nemocnici.
Práve manželia Psotovci založili v roku 2015 detský divadelný súbor Panika. V ich hrách vystupujú deti z obce, v hre Najkrajší z príbehov sa ich na javisku objavilo takmer 70. „Každý rok máme dve vystúpenia, jedno po skončení školského roka, druhé na Vianoce. Súbor tvoria deti od predškolského veku až po maturantov. Nebolo ľahké dať postavy všetkým, niektorí hrali postavy, ktoré rozprávali, iní boli súčasťou scény ako kulisy alebo počas vianočných predstavení ako snehové vločky,“ doplnil Psota.
O budúcnosť ochotníckeho divadla v Dolnej Súči sa tamojší divadelníci neobávajú. Na činnosť im stačí príjem zo vstupného, veľkú podporu majú vo vedení obce vo forme bezplatného poskytovania priestorov kultúrneho domu na nácviky divadelných hier i predstavenia. A najväčšou devízou je enormný záujem mládežníkov o divadlo. Divadlo je pre Dolnosúčanov fenoménom.
„Každého z nás odmalička zaujímalo zákulisie toho divadla. A teraz sme tu preto, lebo nás to baví, pretože sa stretávame s priateľmi. Myslím si, že v dnešnej dobe je veľmi vzácne nájsť si čas na priateľov. Divadlo nám dáva pocit uvoľnenia, keďže človek prestáva myslieť na každodenné problémy,“ uzavrela Dominika Psotová.