Na Zemi žije v súčasnosti viac ako 7 miliárd ľudí. Tento počet je najvyšší v celej histórii ľudstva. Doteraz na svete žilo 60-80 mld. ľudí. Počet obyvateľov sveta sa najprv zvyšoval veľmi pomaly. Prvú výraznú zmenu priniesla neolitická revolúcia. Na začiatku nášho letopočtu žilo na zemi 300 mil. ľudí, do 16. stor. sa počet obyvateľov zvyšoval veľmi pomaly. Populačná explózia ( prudké zvýšenie prírastku obyvateľstva) nastala v 17. stor., 1. fáza, ale najmä v 19. storočí – 2. fáza, keď počet obyv. dosiahol 1 miliardu. Príčiny spomalenia rastu obyv.: epidémie, vojny, hladomory, rasové prenasledovania, prírodné katastrofy. Prudké zrýchlenie rastu počtu obyv.: využívanie prírodného bohatstva, ekonomický rozvoj, nové vedecké objavy , objavy v medicíne a biológii umožnili liečenie mnohých chorôb a výrazne znížili úmrtnosť.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva sveta vyjadruje EÚ solidaritu všetkým pôvodným obyvateľom na celom svete v čase, keď ich zdravie, životy a živobytie ohrozuje pandémia COVID-19.
Pôvodní obyvatelia patria k tým, ktorí sa v dôsledku pandémie ocitajú v najzraniteľnejšej situácii U pôvodných obyvateľov je v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva takmer trikrát pravdepodobnejšie, že žijú v extrémnej chudobe. Často nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám, vode a hygienickým zariadeniam, vzdelávaniu a dôstojnej práci. Mnohí sa stretli s vyvlastňovaním pôdy, zhoršovaním životného prostredia, vysídľovaním v dôsledku konfliktov a násilia a s prírodnými katastrofami.
Je potrebné zvýšiť globálne úsilie zamerané na boj proti diskriminácii, rasizmu a nerovnostiam, ktorým čelí pôvodné obyvateľstvo. Dôležité je, aby sa opatrenia, ktoré majú vplyv na pôvodné obyvateľstvo, prijímali na základe konzultácií a spolupráce s dotknutými pôvodnými obyvateľmi prostredníctvom ich vlastných zástupcov a inštitúcií.
Preto aj EÚ prijíma dodatočné opatrenia na pomoc pôvodnému obyvateľstvu. Zároveň pokračujeme v dlhodobej podpore pôvodného obyvateľstva a boji proti diskriminácii pôvodného obyvateľstva v rôznych častiach sveta.
Nedávne ničivé požiare v Amazónii opäť poukázali na škodlivý vplyv zmeny klímy na pôvodné obyvateľstvo. Rešpektovanie a ochrana práv pôvodného obyvateľstva pri riadení a ochrane biodiverzity a v rámci opatrení v oblasti klímy sa musia stať našou najvyššou prioritou
Tento medzinárodný deň je tiež príležitosťou vzdať hold odolnosti, vynaliezavosti a dômyselnosti pôvodných obyvateľov. Sú nositeľmi neoceniteľných pôvodných vedomostí a kultúrneho dedičstva. Pre nás všetkých sú inšpiráciou mnohé účinné reakcie pôvodného obyvateľstva na pandémiu na celom svete. Preto by malo byť našou prioritou chrániť všetkých pôvodných obyvateľov a znovu vybudovať lepší svet, no na nikoho pritom nezabudnúť. Svet, v ktorom všetci plne požívajú ľudské práva.
Ota Benga: Afroameričan, ktorý bol vystavovaný v Zoo v klietke spolu s orangutanom.
Život pôvodných obyvateľov Konga (Belgické) sa zmenil na horor plný nútených prác, ubližovania a hromadného zabíjania. Situácia bola taká hrozná, že sťažovať sa začali dokonca aj iné kolónie. V roku 1903 Británia všetko prešetrila a nastali reformy. To však nestačilo. Za vlády Leopolda II. násilnou smrťou zomrelo 10 miliónov obyvateľov Konga. Práve v týchto krutých časoch sa Ota Benga narodil. Kmeň, do ktorého patril, bol rozdelený do 15 až 20 členných skupiniek, ktoré žili kočovným spôsobom. Putovali z dediny do dediny a z miesta na miesto podľa toho, kde boli lepšie lovecké podmienky a príležitosti. Ota sa ako veľmi mladý oženil a mal dve deti. Dúfal, že aj on raz povedie svoju vlastnú skupinku, tak ako to kmeň Mbuti robil dovtedy už tisícročia. Jediným domovom, aký kedy Benga poznal, bol les. Zrazu však prišiel aj o ten, keď do Konga prišli otrokári, spútali ho a násilne odvliekli. Neskôr ho objavil Samuel Verner. Verner bol do Konga vyslaný na expedíciu, aby získal živé exponáty. Mal nájsť pôvodných Afričanov, ktorých by vystavovali ako chýbajúci článok v evolúcii. Keď zbadal nízkeho tmavého Bengu so zašpicatenými zubami, kúpil ho za vrecko soli a kus odevu. Ten ho dostal do New Yorkskej zoo kde fungoval ako chýbajúci článok v evolúcii. Neskôr sa chcel odsťahovať naspäť do Konga lebo vtedy bol už Leopold II. mŕtvy, no vypukla 1. svet. vojna. Z myšlienky, že sa nemôže vrátiť domov, bol Ota Benga natoľko nešťastný, že sa 20. marca v roku 1916 strelil do srdca a ukončil tak svoju bolestivú púť životom.
Nezabúdajme na pôvodných obyvateľov, chráňme ich tak, ako chránime ostatných, lebo sú to tiež ľudia, tak ako sme my.