Šášovskí ochotníci sa neštítia ani priekov, sú korením predstavení
Režisérka, scenáristka a dramaturgička v jednej osobe Lívia Sedliaková priblížila, že najbližšie sú súboru a jeho členom najmä veselohry z dedinského prostredia.
Žiar nad Hronom 26. júla (TASR) - Veselohrami z dedinského prostredia bavia publikum v Šášovskom Podhradí bývalí SZM-áci už takmer 20 rokov. V roku 2003 nadviazali na svoje spomienky z dospievania, keď ochotníckym divadlom zabávali miestne publikum, a rozhodli sa, že okolie potešia novým predstavením. To sa natoľko ujalo, že ich začali pozývať aj do susedných dedín, a tak pri ochotníckom divadle ostala táto partia ľudí vystupujúcich pod hlavičkou Divadelného súboru Šašovčan dodnes.
Štatutárka občianskeho združenia Šašovčan a herečka Anna Janeková priblížila, že od roku 2003 nacvičili takmer desiatku hier. Úplne prvou bol Kamenný chodníček, neskôr pribudli ďalšie. "Každú hru jeden rok nacvičujeme a ďalší rok je prezentácia v okolí," uviedla.
Predposlednú hru hrali v regióne 15-krát, poslednú hru na motívy Divadla Járy Cimrmana s názvom Serjoža zastavili opatrenia súvisiace s pandémiou nového koronavírusu. Predstavenie v Žiari nad Hronom museli len pár dní pred jeho konaním sa zrušiť, Janeková však verí, že nadlho pauzu divadelníci nebudú mať a na jeseň dostanú pozvania aj do okolia.
V minulosti zvykli v dedine robiť aj rôzne ľudové tradície ako fašiangy či vynášanie Moreny. "Mali sme tu aj mladších, ktorí však už odišli, a tak sme teraz verní len tomu divadlu," skonštatovala Janeková. Ako herci sa však v minulosti podieľali aj na programe Šášovských hradných hier, s povesťami o hrade Šášov zase zavítali do Kremnice počas známej Noci múzeí.
Súbor podľa Janekovej v súčasnosti nacvičuje v rovnakej zostave ako v roku 2003, až na výnimku jedného člena. Tvoria ho ženy aj muži vo veku od 40 do 60 rokov, ktorí sú nielen dobrými hereckými kolegami, ale aj priateľmi.
Počas divadelných skúšok nechýba vtip a zábava, no a jeden z hercov Miroslav Puliš uviedol, že si zo seba vedia vystreliť aj počas predstavenia. Často si podľa neho robia medzi sebou "prieky", vďaka ktorým sa dostávajú do komických situácií aj počas vystúpenia. "Raz mal prísť jeden náš kolega na pódium s kufrom. Tak sme mu medzitým doň dali hasiace prístroje. Skrátka ten kufor mal zrazu 40 kilogramov. On bol naučený zdrapiť ho a vybehnúť, čo mu však zrazu nešlo," zaspomínal si s úsmevom.
Režisérka, scenáristka a dramaturgička v jednej osobe Lívia Sedliaková priblížila, že najbližšie sú súboru a jeho členom najmä veselohry z dedinského prostredia. "My sme amatéri a dráma v podaní amatéra môže vyznieť niekedy komicky, čo nie je až také žiaduce. Takto, keď sa nám smejú, tak to považujeme za úspech," poznamenala.
O tom, že sú divadelníci medzi publikom obľúbení, svedčia mnohé pozvania do okolitých obcí či Žiaru nad Hronom, kde sa Šašovčanu podarilo vypredať veľkú sálu v mestskom kultúrnom centre, čo považovali podľa Sedliakovej všetci herci za veľký úspech.
Ako povedala, veľký zážitok mali všetci aj v prípade hry Z dreva vyrezané od Ľubomíra Feldeka. Ten sa prišiel na predstavenie do Žiaru nad Hronom pozrieť aj osobne. "Takže sme mali my, a nie on, z toho veľký zážitok," zhodnotila Sedliaková. S hrou sa súbor dostal aj na divadelnú súťaž do Revúcej. Aj keď tam podľa slov Sedliakovej veľkú cenu nezískali, za úspech považovali už to, že sa na súťaž dostali a mohli sa tak konfrontovať s inými ochotníkmi.
Sedliaková hovorí, že ako scenáristka sa snaží vždy herecké úlohy čo najviac charakterom priblížiť hercom. "Aj pán Feldek povedal, že tú hru v podstate ani nepoznal. Pretože vždy si hry upravujem, aby boli prijateľné pre našich hercov a pre našu úroveň. Dá sa povedať, že je to skôr také insitné divadlo," poznamenala Sedliaková.
Ako býva zvykom, aj v tomto prípade sú členovia divadla aj kostymérmi a kulisármi zároveň. Všetko, či už kostýmy alebo rekvizity, si zháňajú svojpomocne. "Začínali sme úplne od piky. Nemali sme žiadne kulisy, kostýmy. Pôvodné kostýmy, ktoré tu boli od predchádzajúcich divadiel, boli zničené, takže sme si celé kostýmové zloženie, ktoré potrebujeme k hrám, vybudovali sami. Takisto kulisy sme si vyrábali svojpomocne," zhodnotila Sedliaková.
Výraznejšiu divadelnú stopu v obci zanechal podľa jej slov najmä bývalý učiteľ základnej školy pán Gocník, ktorý sa venoval ochotníctvu spolu s generáciou ich starých rodičov niekedy v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Aj vtedajší herci podľa Sedliakovej zabávali publikum najmä divadelnými hrami z dedinského prostredia. "Potom bola veľká odmlka, až my sme začali v roku 2003," priblížila.
Herecká partia sa však nestretáva len na divadelných skúškach a v súkromí, no viackrát už dokázala, že vie spoločne priložiť ruku k dielu a dohodnúť sa aj na spoločných brigádach. Ako občianske združenia majú totiž od mesta Žiar nad Hronom v prenájme miestny kultúrny dom v Šášovskom Podhradí, ktorý sa snažia aj zveľaďovať. Janeková priblížila, že v počiatkoch bol objekt v havarijnom stave, postupne na ňom svojpomocne a za pomoci mesta, ktoré prispelo na materiál, porobili viaceré rekonštrukčné práce.