Slovenské herecké nebo – Ján Borodáč
K rozvoju slovenského profesionálneho divadla pristupoval uvážlivo.
Bratislava 4. mája (TASR) - Divadelný režisér, herec, dramatik, prekladateľ a pedagóg Janko Borodáč bol spoluzakladateľom slovenského profesionálneho divadla. Po vzniku Československej republiky pôsobil jednu sezónu v propagačnom súbore Slovenského národného divadla (SND), ktorý nazývali Marška a ktorý sa stal základom vzniku profesionálnej divadelnej scény na Slovensku.
Ján Borodáč sa narodil 18. júna 1892 v Prešove. Pôvodným povolaním bol učiteľ. Na pražskom konzervatóriu dva roky študoval herectvo. Po krátkom učiteľskom pôsobení na východnom Slovensku, kde sa venoval aj ochotníckemu divadlu, sa vrátil na pozvanie riaditeľa Oskara Nedbala do SND. Dominantou jeho činnosti sa však stala réžia, ktorá prevýšila herectvo.
K rozvoju slovenského profesionálneho divadla pristupoval uvážlivo, inicioval štúdium herectva a vznik dramatického odboru na vtedajšej bratislavskej hudobnej škole pre Slovensko.
Po ukončení druhej svetovej vojny Borodáčovi odporučili odísť do Košíc, kde sa zanietene pustil do obnovy vojnou zničeného divadla.
Cennejšie umelecké hodnoty rozporuplného obdobia rokov 1949 až 1956 zanechali predovšetkým Borodáčove zrelé košické inscenácie Čechovových Troch sestier a Gogoľovho Revízora. Po košickom období sa vrátil do Bratislavy ako stály hosťujúci režisér v SND. Tam zúročil svoje dlhoročné praktické skúsenosti v odbornej príprave budúcich divadelníkov na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg a akademický funkcionár – dekan Divadelnej fakulty VŠMU.
Okrem toho je považovaný za priekopníka slovenskej rozhlasovej hry. Vydal režijnú knihu Tajovského Ženského zákona. Knižne vyšli aj jeho úpravy hier slovenských klasikov a výber článkov o divadelnej problematike. Ján Borodáč zomrel 18. februára 1964 v Bratislave.
Za svoju dlhoročnú prácu v slovenskom divadle mu v roku 1952 udelili štátnu cenu, o tri roky neskôr titul národný umelec a v roku 1960 Rad republiky.