Monografia o societálnej anómii
Autor Juraj Schenk rozvíja sociologickú teóriu a výskum.
Bratislava 28.06.2020 (Skolske.sk)
Významný slovenský sociológ Juraj Schenk vydal monosgrafiu venovanú sociálnej anómii. Slovo anómia sa vo všeobecnom význame vykladá ako nezákonnosť či ľubovôľa.
Odborný sociologický pojem pochádza z francúzskeho slova anomie, bezzakonnosť, beznormnosť, pochádza z Gréčtiny kde ἀ — je negatívna predpona a νόμος — zákon.
Podľa Émila Durkheima je anómia sociálny stav rozkladu noriem sociálneho konania v spoločnosti, ktoré sa v dôsledku zrýchlených premien stala dezorientovano, alebo ľudovo aj chaos. Vznikajúci tlak vedie k oslabeniu väzieb na ciele stanovené kultúrou a legitímnymi inštitúciami. Émile Durkheim tento pojem vniesol do vedy v roku 1893
Juraj Schenk poznamenáva, “od čias Roberta K. Mertona, ktorý priamo tvrdil, že každá moderná spoločnosť je anomická, sociológovia (a isto nie iba oni) tvrdia, že anómia je v súčasných zložitých spoločnostaich neustále prítomným sociálnym javom".
Anómiou sa zaoberá nielen sociológia, ale aj psychológia, ekonómia, či kriminológia. Niektoré definície tvrdia, že anómia je sociologické vysvetlenie deviácie, teda odkoloneniu či úchylke. Náhle zmeny v spoločnosti spôsobujú, že staré normy prestávajú platiť a nové ich ešte celkom nenahradili. Ľuďom chýbajú pravidlá, ktorými by sa mohli riadiť, a preto sa môžu správať deviantne.
Kniha má, ako každá vedecká monosgrafia, úvod a záver, ale následne aj šesť kapitol.
V prvej kapitole profesor Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského píše o teoretických a metodologických prístupoch ku skúmaniu anómie. V druhej sa venuje modelu societálnej anómie. Štvrtá kapitola prináša údaje o tomto spoločenskom jave na Slovensku. V tretej kapitole Juraj Schenk porovnáva údaje troch výskumov – z rokov 2001, 2008 a 2016. V ďalšej kapitole autor porovnáva Slovensko s inými krajinami. V posledne kapitole sa autor zaoberá validzáciou škály pomocou, ktorej sa meria anómia.
Pripomeňme si, že anómia je stav spoločnosti, v ktorej je dezorganizovaná a nemá sociálne normy a inštitúcie, je v neurčitom stave a nemá stabilné sociálne akcie, ale je to aj stav, keď sa rozchádzajú ciele vyhlásené spoločnosťou a zákonné prostriedky pre dosiahnutie cieľov masou ľudí.
Individuálny psychologický stav sa charakterizuje demoralizáciou a oslabením väzieb spoločnosti vtedy, keď ľudia strácajú pôdu pod nohami, sú odcudzení, a prežívajú prázdne životy, ktoré sa stávajú príčinou odkláňajúceho sa správania, ale aj príčinou samovrážd.