Michalovce 19.09.2026 (Skolske.sk)

Niekoľko slovenských vysokých škôl už nový akademický rok zahájilo, iné sa na to ešte len pripravujú. Zmena režimu, nové povinnosti, tlak na výkon či odlúčenie od domova. V mnohých vysokoškolákoch to môže vyvolávať predstavu náročného obdobia. Psychologička Mgr. Patrícia Gajdošociová, absolventka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (FF PU v Prešove) a v súčasnosti externá doktorandka, vysvetľuje, prečo sa to deje, a radí, ako si s tým poradiť bez zbytočného stresu.

Podľa odborníčky predstavuje začiatok akademického roka či samotného semestra výraznú zmenu. Počas leta si totiž mnohí ľudia sami určujú, ako budú tráviť svoj čas, kedy budú oddychovať a aké aktivity budú robiť. S nástupom do školy však prichádza pevný režim, povinnosti a potreba dlhodobo sa sústrediť. K tomu sa pridáva aj spoločenský tlak, porovnávanie sa s ostatnými, hodnotenia či očakávania. U niektorých študentov môže spočiatku dôjsť aj k poklesu sebavedomia, čo následne ovplyvňuje motiváciu. Náročnejšie môže byť aj udržanie pozornosti, keďže počas leta nebolo potrebné sústrediť sa tak intenzívne ako počas semestra. Psychologička preto odporúča nezačínať nový akademický rok s nereálnymi očakávaniami.

Pri plánovaní povinností by študenti nemali zabúdať ani na oddych. Odborníčka odporúča zaradiť si každý deň okrem povinností aj aktivitu, ktorá prináša radosť alebo predstavuje malú odmenu. Ešte dôležitejší je však pravidelný deň voľna. Dopriať mozgu čas, aby si oddýchol od "nútenia sa" a mohol načerpať nové sily a novú kapacitu pre túto funkciu. Počas voľného dňa by sa mal človek venovať najmä aktivitám, ktoré mu prinášajú radosť a pomáhajú mu zregenerovať. Ideálne je, ak si dopraje prestávku aj od obrazoviek.

Začiatok akademického roka býva spojený aj s bohatším spoločenským životom. Stretnutia s priateľmi, koncerty či párty sú prirodzenou súčasťou študentského života, no podľa psychologičky by mali zostať skôr občasným zdrojom radosti než každodenným režimom. Odporúča pritom princíp 80 ku 20, väčšinu času venovať pravidelnému režimu a menšiu časť spoločenským aktivitám.

Pre študentov, ktorí odchádzajú študovať do iného mesta alebo krajiny, môže byť náročná aj adaptácia na nové prostredie. Psychologička pripomína, že pocit smútku za domovom, známy ako homesickness, je prirodzenou reakciou na odlúčenie od blízkych a známeho prostredia.
Môže sa prejavovať smútkom, osamelosťou, úzkosťou, podráždenosťou či pocitom, že človek na nové miesto nepatrí. Tieto pocity sú však prirodzené a zvyknú postupne slabnúť, keď si študent vytvorí novú rutinu a nové vzťahy.

Za jednu z najväčších chýb na začiatku semestra považuje odborníčka zanedbávanie oddychu. Študenti často investujú veľa energie hneď v úvode akademického roka, no tú budú potrebovať aj neskôr, najmä počas skúškového obdobia. Kľúčom k úspechu preto nemusí byť neustála motivácia, ale pravidelnosť. Aj malé kroky a každodenné návyky sa totiž môžu na konci semestra výrazne zúročiť.