Škola zostáva pre mnoho detí bezpečným miestom, vyplýva z česko-slovenskej debaty
Školstvo je podľa odborníkov veľmi rôznorodé a nedajú sa o ňom vyvodzovať závery len na základe osobných pozorovaní.
Bratislava 3. júna (TASR) - V Českej aj Slovenskej republike boli sociálne rozdiely hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil schopnosť žiakov zúčastniť sa dištančného vzdelávania, konštatovali experti počas on-line debaty o školstve, ktoré organizuje Stála konferencia aktérov vo vzdelávaní spolu s partnerskou českou Stálou konferenciou asociácií vo vzdelávaní. Z debaty vyplýva, že škola zostáva pre mnoho detí bezpečným miestom. TASR o tom informoval PR projektu Deti nepočkajú Anton Oberhauser.
Česká školská inšpekcia koncom marca a začiatkom apríla zrealizovala telefonický prieskum na vyše 10.000 školách, z ktorého vyplýva, že v tom čase asi len 15 percent škôl bez problémov využívalo digitálne technológie. Podľa riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romany Kanovskej sa k dištančnému vzdelávaniu na Slovensku pripojila iba polovica žiakov, často z dôvodov nedostatočného technického vybavenia žiakov v domácich podmienkach. Škola popri tom, že dokáže poskytnúť technické zázemie, zostáva aj miestom, ktoré je pre deti sociálne dôležité a bezpečné, dodala Alena Kopányiová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Peter Winkler z Národného ústavu duševného zdravia Českej republiky poznamenal, že kríza znížila pocit pracovnej a životnej pohody. Hoci relevantné údaje zo škôl neexistujú, miera výskytu duševných porúch u dospelých v tomto období dvoj až trojnásobne stúpla, poznamenal Winkler. Preto je podľa neho veľmi žiaduce nastaviť systém určitého monitorovania emocionálnej pohody a duševného zdravia medzi žiakmi i učiteľmi s cieľom následne implementovať intervencie alebo programy pomoci, zamerané na zvládanie krízových situácií v živote rodiny i spoločnosti.
Tomáš Zatloukal z Českej školskej inšpekcie poznamenal, že každá škola potrebuje individuálnu reflexiu k tomu, ako efektívne pracuje so žiakmi. Školstvo je veľmi rôznorodé a nedajú sa o ňom vyvodzovať závery len na základe osobných pozorovaní, ale výlučne len na základe dát. Kopányiová doplnila, že je nutné robiť výskum nielen na poli jednotlivých organizácií. "Skôr by mala vzniknúť platforma, ktorá by jednotlivé výskumy prepájala a interpretovala," dodala Kopányiová.