Bratislava 03.06.2020 (Skolske.sk)
Privatizácia je proces premeny štátneho majetku na súkromný. Predával sa jednotlivcom a spoločnostiam. Vo východoeurópskych krajinách buď majetok rozdali, alebo predali za symbolickú cenu. Privatizácia je neoddeliteľnou súčasťou transformácie. Opačným procesom je výkup súkromného majetku štátom alebo jeho znárodnenie. Najznámejšie príklady privatizácie sú transformácie ekonomík postkomunistických krajín a privatizácie vo Veľkej Británii za vlády Margaret Thatcherovej.
V Československu bola malá privatizácia a veľká privatizácia. Pre odštátnenie sa používali rôzne metódy. Privatizácia mala dve vlny.
V Československu začala privatizácie krátko po páde komunistického režimu v roku 1989. Z tej doby pochádzajú pojmy malá privatizácia a veľká privatizácia. Potom bola uskutočnená v dvoch vlnách kupónová privatizácia. V jej rámci si mohol každý občan za 1 000 Kčs kúpiť takzvanú kupónová knižka, pomocou ktorej si mohol v niekoľkých kolách objednávať akcie privatizovaných firiem. Za jedného z autorov kupónovej privatizácie je považovaný Václav Klaus. Pri kupónovej privatizácii sa preslávil Viktor Kožený "istotou desaťnásobku". Kto investoval svoje body z kupónovej knižky do jeho Harvardských investičných fondov, mal prísľub, že za ne dostanú 10 000 Sk. Tým zreteľne zvýšil účasť občanov, značná časť si totiž kupónovú knižka vôbec nekúpila. Mnohí z tých, ktorí si ju zaobstarali, investovala tak, že od tej doby nedostala žiadne alebo len zanedbateľné dividendy a ich akcie stratili ceny. O hodnotenia kupónovej privatizácie sa dodnes vedú spory, niektoré postkomunistické krajiny napríklad Gruzínsko, sa ňou však inšpirovali.
V Slovenskej republike druhá vlna kupónovej privatizácie nebola. Vláda Vladimíra Mečiara ju nahradila tým, že Fond národného majetku (FNM) SR, ktorý dočasne spravoval odštátnený majetok bývalých štátnych podnikov rozdal obyvateľom dlhopisy FNM.
Proces privatizácie použil niekoľko metód. Prvou formou privatizácie bol priamy predaj celých podnikov, alebo ich častí formou verejných aukcií. V nich sa predávalo za najvyššiu cenu. Keď nikto nechce ponúknuť vyvolávaciu cenu, cena sa postupne znižuje. Pri predaji sa používa licitácia, vyvolávanie ceny a jej odklepnutie po tretej výzve na zvýšenie ceny bez reakcie. Metóda sa použila v takzvanej malej privatizácii. Malá privatizácia prebiehala od januára 1991 do decembra 1993. Do súkromného majetku prešlo celkom v ČSFR 24 359 prevádzkových jednotiek v celkovej hodnote viac ako 33 miliárd Kčs. Viac ako 50 percent tvorili obchody z maloobchodnej štátnej siete, 10 percent tvorili reštaurácie a jedálne a cca 20 percent prevádzkárne miestnej výroby a komunálnych služieb. Zvyšok tvorili rôzne iné prevádzkárne, ako napríklad ubytovne, malé hotely, zariadenia cestovného ruchu a podobne.