Klenba korún stromov chráni život v lese pred globálnym otepľovaním
Vedci dokazujú otepľovanie klímy na základe presných meranítisícok klimatických staníc na celom svete.
19. máj 2020, Zvolen – Vrstva zapojených korún stromov zmierňuje vysoké letné teploty a vo
vnútri lesa vytvára priaznivejšie podmienky pre život. Mnohé organizmy žijúce v lese tak
lepšie odolávajú globálnemu otepľovaniu. V prípade straty tohto chladiaceho efektu sú však
vystavené prudkej zmene podmienok. Tú nemusia prežiť a môžu byť nahradené inými,
teplomilnejšími druhmi.
Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v časopise Science, ktorá je výsledkom práce medzinárodného
kolektívu vedcov, ktorého súčasťou bol aj František Máliš z Lesníckej fakulty Technickej univerzity
vo Zvolene a Národného lesníckeho centra.
Klíma v lesnom poraste nie je taká istá ako mimo neho. To je jasné každému, kto hľadal úľavu v tieni
lesa počas horúčav letných dní. Avšak vedci dokazujú otepľovanie klímy na základe presných meraní
tisícok klimatických staníc na celom svete. Tie sú vo všeobecnosti umiestnené na otvorenom
priestranstve a merajú teplotu zvyčajne vo výške 2 metre nad zemou. Avšak väčšina suchozemských
organizmov žije v lesoch a z nich mnohé blízko pri zemi alebo priamo v pôde. Z toho dôvodu majú
klimatické údaje z otvorených priestranstiev zníženú výpovednú hodnotu o ich životných
podmienkach.
Medzinárodný tím vedcov vedený Švajčiarskym federálnym inštitútom pre výskum lesa, snehu
a krajiny (WSL) and Univerzitou Cambridge prišiel s konkrétnymi informáciami o klimatickom
otepľovaní vnútri lesných porastov a preukázal, ako sa otepľovanie pod korunami stromov líši od
otepľovania na otvorenom priestranstve. Pre dosiahnutie týchto výsledkov meral Florian Zellweger z
WSL a jeho tím teplotu v interiéri lesa na 100 lokalitách naprieč Európou a v počítačovom modely
skombinoval tieto merania s historickými údajmi o hustote zapojenia korún stromov. Súčasťou
databázy boli aj klimatické merania realizované Františkom Málišom z Technickej univerzity vo
Zvolene v oblasti Poľany, ako aj historické záznamy z trvalých typologických plôch Národného
lesníckeho centra, zaradené do databázy forestREplot.
Ako autori píšu v časopise Science, klimatické otepľovanie zaznamenané na otvorenom priestranstve
nedostatočne reflektuje zmeny teploty vo vnútri lesného porastu. Ak je zápoj korún hustejší, lepšie
chráni organizmy žijúce v lese pred otepľovaním. Naopak, ak sa zápoj korún zníži, teplota vnútri
porastu rýchlo stúpa. Ako uviedol F. Zellweger, „toto poznanie je kľúčové pre pochopenie pôsobenia
klimatickej zmeny na biodiverzitu lesa“ (pozn. biodiverzita je rozmanitosť života).
Omeškanie v adaptácii na klimatickú zmenu
Všetky organizmy majú optimálne klimatické podmienky, v ktorých sa im darí najlepšie. Keď sa klíma
otepľuje, majú z toho prospech teplomilnejšie druhy a nahrádzajú chladnomilnejšie organizmy, ktoré
môžu migrovať na iné miesta, napríklad do väčších nadmorských výšok. Avšak ako ukázala táto
štúdia, optimálne teploty lesných druhov rastlín sú významne nižšie ako aktuálne hodnoty. To
znamená, že tieto druhy, resp. lesná vegetácia mešká v prispôsobení sa na nové klimatické
podmienky. V kontexte globálnej klimatickej zmeny to znamená, že mnohé druhy žijú
v suboptimálnych (menej vhodných) a stále sa zhoršujúcich podmienkach.
Naviac, ak v tejto situácii dôjde ku strate ochranného pôsobenia zápoja korún, či už prirodzene alebo
je to spôsobené človekom, organizmy žijúce za normálnych okolností v lesnom interiéri sú náhle
vystavené dodatočnému a silnému otepleniu, na ktoré sú slabo pripravené. Ich v minulosti chladnejšie, zatienené a vlhkejšie stanovište je vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu, čo vedie
aj ku výraznejšiemu presychaniu pôdy. Mnohé druhy nie sú schopné túto zmenu prostredia prežiť
a sú nahradené inými, ktoré sú lepšie adaptované na nové podmienky. Neraz to však môžu byť
invázne, nepôvodné druhy, ktorých šírenie je podporené práve lesnými narušeniami a globálnym
otepľovaním. Ako ďalej vysvetľuje F. Máliš, „tieto procesy ovplyvňujú budúci charakter lesných
porastov na dlhé roky a môžu negatívne pôsobiť na plnenie rôznorodých funkcií lesa. V súčasnom
období stupňujúcej sa klimatickej zmeny je preto veľmi dôležité implementovať aktuálne vedecké
poznatky do spôsobov obhospodarovania lesa.“
Kontakt:
František Máliš (autor)
Katedra fytológie, Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene, malis/at/tuzvo.sk
osobná stránka autora: https://kf.tuzvo.sk/sk/frantisek-malis-homepage-sk
Ľubica Benková (styk s verejnosťou a médiami)
rektorát Technickej univerzity vo Zvolene, benkova/at/tuzvo.sk
Link na článok v časopise Science: https://science.sciencemag.org/content/368/6492/772
Link na databázu forestREplot
http://www.forestreplot.ugent.be/