Recenzia: Všetci mocní Kremľa
Publikácia vyšla vo vydavateľstve Absynt v roku 2016.
Bratislava 02.05.2020 (Skolske.sk)
Michail Zygar, ruský novinár a spisovateľ, zaujal v roku 2015 svojou knihou Všetci mocní Kremľa. Keď sa dostala publikácia do sveta, hneď sa stala bestsellerom. Na Ukrajine však vyvolala veľký rozruch. Istá pasáž knihy totiž odhaľuje pôvod konania, či rozhodnutia Kremľa, ktoré neskôr spustili rád udalostí na Ukrajine, a teda na medzinárodnej úrovni ešte väčšiu kritiku Ruska. Autor je zakladateľom a šéfredaktorom nezávislej internetovej televízie Dožď (2000 – 2015). Táto televízia stojí v opozícii k vládnym oficiálnym médiám pod kontrolou Kremľa. Michail Zygar podobným štýlom napísal aj knihu - Impérium musí zomrieť, ktorá sa zaoberá revolučným Ruskom v rokoch 1900 – 1917. Obe knihy vydalo vydavateľstvo Absynt.
Pred samotným otvorením knihy Všetci mocní Kremľa z edície Prekliatí reportéri, by si čitateľ mohol pomyslieť, že kniha sa zaoberá Vladimirom Vladimirovičom Putinom. Veď predsa, keď sa povie Rusko, každý si hneď predstaví jeho štvornásobného prezidenta Vladimira Putina. Aj samotné motto knihy na obálke na to odkazuje - „Putin je Rusko. Ak bude Putin, bude aj Rusko, ak nebude Putin, nebude ani Rusko.“ Skutočne, Vladimir Putin je hlavnou postavou knihy, na ktorej autor pracoval niekoľko rokov, avšak Michail Zygar jasne uvádza, že o tomto vodcovi či novodobom cárovi môžeme hovoriť ako o kolektívnom rozume. Aj čitateľ po prečítaní by mal nadobudnúť tento pocit. Autor totiž chronologickým a reportážnym štýlom odhaľuje najbližších spolupracovníkov, oligarchov, ale aj nepriateľov Vladimira Putina, ktorých možno považovať za dôležitú súčasť Putinovho 15-ročného nielen politického života.
Obsah knihy je rozdelený do dvadsiatich kapitol, pričom v každej kapitole sa čitatelia stretávajú s množstvom nových postáv, ktoré sú s Putinom viac či menej prepletení. Ide teda skutočne o najbližších ľudí Vladimira Putina? Sú všetky mená a príbehy ľudí podstatné pre pochopenie ruskej politiky a života v Rusku v priebehu rokov 2000 – 2015? Kniha je určená predovšetkým čitateľom s vysokým záujmom o ruskú politiku. Má vyše 460 strán. Nie je vhodná na oddychové čítanie, aj keď historik a spisovateľ Lev Lurie hovorí, že je možné ju prečítať za jedinú noc, no to asi len v prípade nadštandardného sústredenia - pripravenosti vstrebať množstvo faktov, mien, rokov, údajov. V prípade Leva Lurieho išlo možno len o povinnosť prečítať knihu za noc. Ja to však neodporúčam. Ide o náročnú tému.
Kniha je objektívna, nehovorí o Putinovi ako o zlom či dobrom prezidentovi. Nepredstavuje Rusko ako najväčšieho nepriateľa Ameriky či Európy. V desiatej kapitole sa stretávame s priateľom a zároveň nepriateľom Ruska – Barackom Obamom. Vladimir Putin si vo svojej krajine vytvoril tiež vlastného „ruského Obamu“, a bol nim Dmitrij Medvedev po roku 2010, kedy sa na čas stal prezidentom. Podobné zmeny v priateľstvách možno sledovať v celej knihe. Raz ste priateľ, potom nepriateľ. Alebo naopak. A to nie len medzi politikmi. Takéto vzťahy sú podrobne zmapované aj medzi politickou elitou a oligarchami ako sú napr. Pugačov, Chodorkovskij... Každý sleduje svoje osobné ciele, každý robí rozhodnutia vo svoj prospech, avšak napokon o ich osude predsa len rozhoduje jeden človek – Vladimir Putin. „Aj on sám sa usiluje uhádnuť, ako má rozhodovať, aby bol populárny, aby bol zrozumiteľný a aby jeho rozhodnutia schválil kolektívny Vladimir Putin.“
Na základe osobných rozhovorov bolo autorovi Michailovi Zygarovi umožnené podrobne zmapovať 15-ročný vývoj politických udalostí, politického života v Rusku – viditeľného ale aj toho za oponou. „Reťaz udalostí, ktoré sa mi podarilo pospájať, naznačuje, že ani Putin, ani jeho okolie žiaden plán ani žiadnu jasnú stratégiu nemali. Všetko čo sa odohráva, sú len taktické kroky, operatívna reakcia na vonkajšie podnety, ktoré nevedú k žiadnemu konečnému cieľu.“