Abeceda ekonomiky - miera nezamestnanosti

Ilustračná snímka.

Bratislava 30.04.2020 (Skolske.sk)

Úroveň nezamestnanosti je ukazovateľ, ktorý umožňuje porovnať nezamestnanosť medzi rôznymi množinami obyvateľstva. Množiny môžu reprezentovať rôzne krajiny, rôzne obdobia jednej a tej istej krajiny. Úroveň nezamestnaností sa vypočítava ako vzťah medzi počtom nezamestnaných a celkovému počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Tento pomer sa môže vypočítať aj pre špeciálne skupiny obyvateľstva – nezamestnanosť žien, mládeže, obyvateľov vidieka a podobne.

Prirodzená miera nezamestnanosti je ekonomická hypotéza, podľa ktorej pre všeobecnú ekonomickú rovnováhu, ktorá sa vytvorí pri určitej reálnej mzde, existuje určitá neúplná nezamestnanosť obyvateľstva. Tá je dôsledkom nedostatku informácii, bariér, mobility zamestnancov, demografických zmien a iných dôsledkov nedokonalosti trhu.

Kvôli týmto príčinám nie je možné znížiť mieru nezamestnanosti na nulu, ale je možné znížiť ju na tú hladinu, ktorú určia nedokonalosti trhu. To znamená, že v rámci úzkeho časového pásma, nie je možné ovplyvniť mieru nezamestnanosti. Pomáha len pomalý vplyv pomocou metód regulácie, alebo štrukturálnej politiky. Môžu to byť: rozvoj technológií pomáhajúcich vyhľadanie práce; zavedenie minimálnej mzdy; odbory; zavedenie takzvanej efektívnej mzdy, ktorá prevyšuje trhovú mzdu.
​​​​​​​
Podľa teórie Miltona Friedmana je prirodzená nezamestnanosť špecifická pre každú ekonomiku v súlade s makroekonomickou rovnováhou, v ktorej sa očakávaná úroveň inflácie rovná jej skutočnej úrovni. Pokus o popísanie vzťahu medzi infláciou a nezamestnanosťou je takzvaná Phillipsova krivka. Milton Friedman a William Phillips však popierajú existenciu priameho vzťahu medzi týmito množstvami v širokom časovom rámci. Podľa nich miera inflácie závisí najmä od peňažnej zásoby a miera nezamestnanosti má zase tendenciu k prirodzenej miere nezamestnanosti.

Negatívne dôsledky nezamestnanosti sa prejavujú tak na úrovni spoločnosti, ako aj na každej konkrétnej osobe, ktorá zostáva bez práce, a na jej rodinných príslušníkoch. Nezamestnaní, aj keď majú primeranú dávku, sú nebezpečné. Na psychologickej úrovni sa u konkrétnej osoby strata zamestnania javí ako kríza osobnosti zníženie príjmov, strata kvalifikácie, ekonomické dôsledky ako napríklad strata hrubého domáceho produktu (HDP), zvýšenie kriminality, zmenšenie záujmu obyvateľov o prácu, zmenšenie životnej úrovne domácností.