Mali pozdvihnúť morálku vojakov a pripomenúť im, za čo bojujú počas 2 svetovej vojny. 

Pin-up bol v 20. storočí kľúčovou súčasťou americkej popkultúry, kde sa ženy javili ako nezávislé, moderné, zmyselné a zameriavali sa aj na svoju sexualitu. Od roku 1880 vystupovali v časopisoch, kalendároch a na plagátoch obdivovaných vojakmi v kasárňach.

Ako vznikol Pin Up?
Začiatkom 19. storočia bol pin-up modeling „divadelného pôvodu.“ Burleskní umelci a herečky používali fotografickú reklamu ako vizitky na propagovanie šou. Bez ohľadu na rasu alebo triedu sa všeobecne predpokladalo, že čím viac zverejňovaná je žena, tým viac „verejná“ alebo dostupnejšia je jej sexualita. V skorých rokoch 20. storočia boli herečky sexuálne fatazírované, začali s nimi vytvárať plagáty, ktoré boli predávané pre osobné potešenie. Jedna z najviac populárnych pin – up girls bola Betty Grable, ktorej plagáty nesmeli chýbať v žiadnej skrinke vojaka počas 2. svetovej vojny.
V Európe pred 1. sv. vojnou pravdepodobne prvá pin – up na svete v modernom slova zmysle, bola Fernande Barrey (tzv. Miss Fernande). 

Ostatné pin – up boli umelecké diela znázorňujúce idealizované verzie predstáv o tom, ako by mala vyzerať krásna a atraktívna žena. Príkladom boli Gibson girls, ktoré kreslil Charles Dana Gibson.  Fantázia umožnila umelcom kresliť ženy rôznymi spôsobmi. V „mužskom“ časopise Esquire z roku 1932 sa objavujú kresby a karikatúry dievčat, najznámejšie však boli Vargas Gilrs. Počas vojny sa však vzhľad kreslených žien zmenil na viac zvodné. Vargas gilrs sa stali tak populárne a dobyt po časopise vzrástol až na toľko, že zaslali 9 miliónov kópií americkým jednotkám. Vo všeobecnosti neboli považované ako prostitútky, ale ako inšpirujúce patriotky pre šťastie.

Feminizmus a pin – up
Už v roku 1869 boli ženy, ktoré súhlasili, no i také, ktoré protestovali proti pin-up. Tie čo podporovali pin – up to považovali za „pozitívne post-viktoriánske odmietnutie telesnej hanby a zdravé rešpektovanie ženskej krásy.“ Naopak, protestujúce ženy tvrdili, že tieto obrazy poškodzujú spoločenskú morálku a verejné sexuálne prejavy žien vnímajú ako znižovanie úrovne ženstva, ničenie dôstojnosti,znižovanie na obyčajné predmety pre potešenie mužov, a teda škodlivé pre ženy. Mnohé obrázky naznačovali, že ženy môžu byť silné a robiť to, čo chcú, bez dodržiavania pravidiel. Je však potrebné poznamenať, že pojem pin-up sa vzťahuje iba na fotografie usmievavých mávajúcich žien pred kamerou.

Vlasy a make up
Klasický štýl pin – up z 1940, vzhľadom na nedostatok tovaru počas 2. svetovej vojny, sa považuje za vzhľad „prírodnej krásy“. Podporované však bolo používanie obzvlášť rúžov, aby ženy posielali na front listy, ktoré sú pokryté bozkmi na posilnenie morálky vojakov. Používal sa tiež make up zafixovaný púdrom, obočie sa vypĺňalo ceruzkou na dosiahnutie hrubšieho tvaru. Červené líčka ladili s bacuľatými perami natretými červeným rúžom. Linky s „chvostíkom“ sa stali populárne až v 50tych rokoch. Starostlivo česané mäkké kučery, dosiahnuté technikou skrútenia dokončujú vzhľad pin-upu. Možno najlepším príkladom sú vlnité vlasy a jednostranný účes Veronica Lake. 

Pin up v súčasnosti
Hoci je pin up modeling spájaný s 2. svetovou vojnou a 50tymi rokmi, v posledných rokoch sa vyvinulo do subkultúry, ktorú možno vidieť v štýloch niektorých celebrít a osobností. Pamela Anderson bola považovaná za „vytrvalú pin-up“ kvôli desaťročnému pôsobeniu ako modelka v časopise Playboy. Americká speváčka Lana Del Rey, ktorej štýl je porovnateľný so štýlom klasického modelu pin-up, uviedla pieseň s názvom „Pin Up Galore“. Beyoncé nahrala pieseň s názvom „Why Don't You Love Me“, ktorá vzdáva hold americkej kráľovnej pin upu z 50. rokov, Bettie Page. Victoria's Secret Fashion Show môže byť porovnateľná s burlesknou show, zatiaľ čo ich ročný adventný kalendár sa môže porovnávať s pin-up všeobecne. Vznikli aj časopisy, ktoré sú venované svojej komunite. Delicious Dolls dostal označenie „najobľúbenejší“ časopis typu pin up na svete.

Stručne povedané, pin-up štýl je oveľa viac ako len štýl. Predstavuje ženský postoj k životu, ktorý predstavuje, že na to, aby ste boli silnou ženou, nemusíte napodobňovať mužské obrazy, ale môžete sa ho zmocniť zmyselnosťou, eleganciou, módou a gestami, typicky žensky.