Bánovce nad Bebravou 25.03.2020 (Skolske.sk)
Dnešný titulok z novín: Na verejnosti je zakázaný pohyb bez prekrytia nosa a úst.
„Vec je vážna,“ prihováram sa svojmu voňavému, práve vyžehlenému náhubku. Obľúbila som si ochranné rúško, preto ho takto familiárne oslovujem. „O deviatej pôjdeme do našej malej Jednoty, vieš, musíš ma chrániť, musím chrániť seba i druhých. A nieže mi budeš padať z nosa! Čítala som ti, že ľudia musia chodiť po ulici s náhubkom. Ako psíkovia. Lenže tí ho nosia preto, aby sme sa ich nebáli. Raz, to si ty ešte nebol na svete a ešte tu ani táto hnusoba nebola, stretla som jedného bez náhubku. Čo ti budem hovoriť, ani zastrúhaný vlas by sa mi nevošiel, tak som sa bála. Aj ujovia a tety v parlamente sa boja, môžu rozprávať len s rúškom . Tí, ktorí nečítali môj článoček Rúško? Alebo rúška? , stále si pletú rody. Veď si to počul a videl v telke. Áno, aj oni nosia rúška, aby sa chránili pred pandémiou. Len si myslím, že im je to prd platné. Alebo akurát na dve veci, ako hovorí sám najhlavnejší . Myslím, že má pravdu, asi ich to už chytilo. Majú nakazené sliny. Chrlia síru a nenávisť, až sa bojím zapnúť televízor, aby ma neoprskali. Tu nepomôžu ani náhubky, ani rúška.“
Čo by pomohlo? Viem. Ale nepoviem.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou