Alinko

Foto: Andrea K.

Bánovce nad Bebravou 22.03.2020 (Skolske.sk)

Ako sa ta dostali, to by človek neuveril, ale buďte si istí, že ich mal na nohách. Vyhodiť ho tým správnym smerom a do správnej výšky sa kamarátom podarilo, ani krk mu pri tom čine nevykrútili. Slávne topánky vždy vedeli, kam ísť; pána zaniesli rovno do krčmy. A keď sa starý mládenec oženil a obul si nové, aj tie sa sem chytro naučili.

O Alinkovi sa rozpráva veľa historiek. Všetko je to láskavý humor a nijako mu neubližuje, ale smiech, ktorým sa pri nich smejete, je smiechom cez slzy.

Raz s kamarátmi opravoval plot okolo domu. Suseda prišla za ním, aby aj jej polámané latky vymenili. A podala Alinkovi fľašu. „ Nebojte sa, tetinka, spjavíme,“ povedal Alinko. Keď pozerali na dno fľaše a tetinka sa dožadovala roboty, odbil ju slovami: Sa vám vysejem aj na vás poondiaty pjot.“
Alkohol nikdy nebol dobrým radcom, ľudí poobracal akurát tak na posmech.

V dedine zmizli sliepky. Stopy priviedli žandárov k Alinkovi. Bránil sa, že on nie, že to mohol byť aj jisiak. Okrskár škrtol zapaľovačom a spýtal sa: „ A odkedy lišiak nosí zapaľovač?“ „Ach, do jiti, a co som sa ho ja nahjadav,“ priznal Alinko a bol usvedčený. Nakoniec sa zistilo, že žena, čo krádež ohlásila, mala v kuríne presne toľko sliepok, koľko uviedla pri sčítaní. Že pár kusov zatajila, to radšej nespomenula.  Alinko bol oslobodený.

​​​​​​​Neviem, koľko párov obuvi zodral na ceste do krčmy. Ale posledné  topánky ho do cieľa už nedoniesli. Spadol len pár krokov od miesta, kde mal svoj stôl, stoličku, odtlačky svojich topánok na strope a kamarátov korheľov. Išiel si po pravidelnú dávku, aby si vyrovnal hladinu alkoholu v krvi.  Nedošiel.
                                          
 
 

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou