Paniku môže podľa psychológa vyvolať aj prehnaný dôraz na racionalitu

Foto: Pixabay

Bratislava 09.03.2020 (Skolske.sk)

V súvislosti s ním prináša TASR rozhovor s klinickým psychológom Petrom Sabolom, ktorý hovorí aj o tom, že panika, ak ju chápeme ako panickú poruchu, patrí z hľadiska klasifikácie chorôb medzi takzvané neurotické alebo úzkostné poruchy a vyznačuje sa neočakávanými náhlymi záchvatmi úzkosti respektíve intenzívneho nepredmetného strachu.
      V súvislosti so vzniknutou panikou, ktorá vznikla na základe šíriaceho sa koronavírusu Peter Sabol uviedol: "Dnešok vedeckého a technologického pokroku nám dáva legitímne oprávnenie domnievať sa, že veci máme pod kontrolou a že dokážeme svet do značnej miery ovládať a prispôsobovať našim predstavám. Ak sa však objavia situácie, ktoré nám túto našu predstavu a vieru naštrbia (viď aktuálna epidémia koronavírusu), reagujeme intenzívne emočne."

      -Kde sa panika rodí, ako všeobecne vzniká? Vysvetlite to prosím na princípe individuálnej úzkostnej poruchy. Poznáme dnes príčiny jej vzniku?-

      Panika sa rodí v hlave, teda v mysli a v pozadí panických prejavov môžeme dohľadať potlačené, vytesnené a nespracované obsahy vedomia a emócií. V našom vnútri sa tak vytvára konflikt medzi našou pravou, autentickou polohou a tou "pozmenenou", čoho následkom je vzniknuté vnútorné napätie. To napätie sa potrebuje navonok nejako vybiť a formou jeho "vybitia" je príznak, v tomto prípade príznak panickej úzkosti. Veľká časť z týchto procesov sa deje nevedome a preto trvá istú dobu, aby sme príčiny paniky naozaj odstránili.

      -V súvislosti s príčinami vzniku paniky u jednotlivcov sa hovorí aj o biochemických zmenách v mozgu. Čo konkrétne tie zmeny predstavujú?-

      Biochemické zmeny v mozgu sú v súvislosti s psychickými poruchami nesporne vedecky potvrdené, ale my ich chápeme skôr ako dôsledok a nie ako príčinu, v tomto prípade príčinu úzkostných prejavov. To znamená, že práve nespracované, vytesnené emócie a iné obsahy vedomia spôsobujú v organizme jednotlivca diskomfort, čoho následkom je aj neurotransmiterová dysbalancia. Inak povedané, že kompenzačné užívanie napr. serotonínu ma robí šťastným, ale podstatu môjho nešťastia príčinne nerieši.

      -Akú úlohu v tomto prípade zohráva strach zo straty vnímania reality?-

      Významnú, je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Človek má strach, že stratí kontrolu, vplyv, pretože práve vyššie spomenutými potlačeniami akosi stratil svoje pravé JA, kontrolu nad samým sebou.

      -Koľko percent súčasnej populácie trpí stavom úzkostného strachu?-

      Sú to stavy s relatívne častým výskytom pohybujúcim sa v rozmedzí od dvoch do osem percent.

      -Ako sa stavy úzkostného strachu u človeka prejavujú navonok?-

      Panika ak ju chápeme ako panickú poruchu patrí z hľadiska klasifikácie chorôb medzi takzvané neurotické alebo úzkostné poruchy a vyznačuje sa neočakávanými náhlymi záchvatmi úzkosti respektíve intenzívneho nepredmetného strachu, ktoré sprevádzajú aj určité fyziologické prejavy (búšenie srdca, potenie, dýchavičnosť apod.)

      -Poznáme už v súčasnosti účinné formy liečby tohto duševného ochorenia?-

      Formy sú vždy dve – psychofarmakologická a psychoterapeutická. Psychofarmakologická je medikamentózna a symptomatická, teda snažíme sa daný príznak (symptóm) znížiť alebo odstrániť liekmi. Psychoterapeutická je takisto buď symptomatická, teda ide nám o čo najrýchlejšie odstránenie príznaku (napr. kognitívno-behaviorálna terapia) alebo kauzálna (príčinná), kde sa prostredníctvom psychoanalytickej psychoterapie snažíme prísť na dôvod príznaku a jednotlivca ho tým zbaviť. Samozrejme, existujú aj ďalšie psychoterapeutické smery, napr. humanistické, kde podstatou liečby je najmä kvalita vzťahového rámca medzi terapeutom a klientom.

      -Ako je to v prípade paniky, ktorá dokáže ovládnuť v určitom čase drvivú väčšinu obyvateľstva? Kde tkvie jej príčina a prečo sa väčšiny ľudí náhle zmocní? Teraz máme na mysli samozrejme paniku šíriacu sa medzi ľuďmi v súvislosti s koronavírusom.-

      Aktuálne šíriaca sa panika, ktorá sa týka spomenutého koronavírusu má práve pôvod vo vyššie spomenutej poznámke. Dnešok vedeckého a technologického pokroku nám dáva legitímne oprávnenie domnievať sa, že veci máme pod kontrolou a že dokážeme svet do značnej miery ovládať a prispôsobovať našim predstavám. Ak sa však objavia situácie, ktoré nám túto našu predstavu a vieru naštrbia (viď aktuálna epidémia), reagujeme intenzívne emočne práve ako dôsledok straty kontroly, ktorá je v skutočnosti len ilúziou. Tiež sa domnievam, že ide o akúsi vyrovnávajúcu reakciu na prehnaný dôraz na racionalitu a zameranosť na výkon v dnešnom svete, pretože v tejto situácii reagujeme až akosi podozrivo iracionálne a mnohé výkonové udalosti (športové a iné spoločenské udalosti) sa hromadne rušia.

      -Ako je možné liečiť, alebo eliminovať davovú paniku? Respektíve panický dav.-

      Práve uvedomením si vyššie spomenutého – naša túžba po bohorovnej všemocnej kontrole síce existuje, ale jej realizácia je len ilúziou a zároveň nezabúdajme na naše skutočné, pravé JA, ktoré nestojí na princípoch nadmernej racionálnosti a po dokonalosti bažiacej výkonnosti. Presne v duchu Freudovho citátu - daňou za pokrok je neuróza.

      -Dokážu takýmto poplašným útokom odolávať vnútorne silné individuality?-

      Pravdaže dokážu, ale vnútornou silou máme na mysli autenticitu, pravdivosť voči seba a druhým a aj z toho plynúcu pokoru pred svetom, ľuďmi a prírodou.

      -Kde má vtedy svoje miesto racionálne posúdenie, vyhodnotenie situácie a akú úlohu vtedy zohrávajú emócie?-

      Fakty a teda rozum sú základ, ibaže my sa nimi zjavne neriadime a preto si treba vždy zanalyzovať, prečo ten rozum aj napriek znalostiam nefunguje. Asi to bude tkvieť v potlačenej emócií, čo na konci dňa spôsobí, že nás iná, nevhodná emócia ovládne.