Abeceda ekonomiky - Rudolf Briška
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 02.03.2020 (Skolske.sk)
Rudolf Briška (1908 - 1971) bol slovenský ekonóm, vysokoškolský profesor, predstaviteľ slovenskej politickej ekonómie trhového hospodárstva.
Rudolf Briška bol významným slovenským ekonómom, jedným zo zakladateľov národohospodárskej teórie na Slovensku, ktorý podstatnou mierou prispel k tomu, že ekonomická veda na Slovensku sa v tridsiatych rokoch minulého storočia dostala na podstatne vyššiu úroveň, ako tomu bolo v predchádzajúcich obdobiach.
Bol dlhoročným tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Ako vysokoškolský profesor, pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a Vysokej škole obchodnej. Je autorom prvej slovenskej ucelenej učebnice ekonómie, ktorá vyšla v roku 1941.
Významným dielom Rudolfa Brišku bola monografia Vojnové hospodárstvo (1942). Patrí k najvýznamnejším dielam v strednej Európe, ktoré sa zaoberajú vojnovou ekonomikou. Jej prínos do teórie vojnovej ekonomiky oceňujú aj súčasní bádatelia, zaoberajúci sa touto problematikou.
Rudolf Briška sa rozhodujúcou mierou sa podieľal na utváraní modernej slovenskej ekonomickej terminológie. Historici ekonómie pozitívne teoretický prínos vo viacerých oblastiach národohospodárskej teórie. Ide najmä o jeho prínos k problematike cien vrátane tvorby pevných cien, o jeho chápanie plánovania v kapitalizme nielen prostredníctvom štátnych zásahov, ale aj cieľavedomou koordináciou súkromných kapitálových subjektov, o hľadanie riešení pri prekonávaní ekonomickej zaostalosti Slovenska, pri ktorých sa snažil uplatňovať poznatky rôznych ekonomických smerov a škôl.
Po skončení vojny sa vo viacerých článkoch venoval obhajobe ekonomických záujmov Slovenska. Venovali sa povojnovej menovej reforme.
V roku 1948 mohol zostať v USA, kde mu ponúkali miesto na Columbijskej univerzite. No Vrátil do Československa, kde neskôr čelil represáliám zo strany komunistov. Odňali mu profesorský titul a vysťahovali ho z Bratislavy na východné Slovensko. Do Bratislavy sa vrátil po dvanástich rokoch, kde pokračoval vo výskumnej činnosti.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Remeslo a veľkovýroba (1939) čo bola jeho habilitačná práca, syntetické dielo, Národné hospodárstvo (1941), Vojnové hospodárstvo (1942), Národohospodárska teória a prax 1-2 (1943, 1948). V roku 1991 sa stal nositeľom Radu Tomáša Garrigue Masaryka IV. triedy in memoriam.