DIVADLO2020:Slovenské herecké nebo – Gustáv Valach
Ochotníckemu divadlu sa zanietene venoval už počas štúdia na gymnáziu.
Bratislava 25.02.2020 (TASR)
Popredný slovenský herec Gustáv Valach nikdy nepatril medzi interpretov, ktorí brali každú alebo akúkoľvek ponuku. Vždy dôkladne rozhodoval, či je ponúkaná herecká príležitosť v súlade s jeho presvedčením, cítením, s prísnymi a tvrdými mravnými normami, ktoré mu boli vlastné.
Narodil sa 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach, dnes okres Krupina. Ochotníckemu divadlu sa zanietene venoval už počas štúdia na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po štúdiách na Konzervatóriu v Bratislave pôsobil ako rozhlasový hlásateľ a v roku 1946 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, kde zotrval až do dôchodku. S divadelnou scénou sa však musel na štyri roky z politických dôvodov rozlúčiť a v rokoch 1959 – 1963 pracoval ako robotník.
Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena. Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet vnímal svoje povolanie ako poslanie.
Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej, a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii. Nezabudnuteľné postavy stvárnil v dielach československej televíznej a filmov tvorby. Zaujal vo filmoch Kto si bez viny , Drak sa vracia, Čierne ovce, Kto odchádza v daždi…, Stíny horkého léta či v trilógii Pod jezevčí skálou, Na pytlácké stezce a Za trnkovým keřem. Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach.
Gustáv Valach zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave.