Spánková paralýza
Pre niekoho neznámy pojem, pre niekoho nočná mora. Dochádza k nej v okamihu prebúdzania sa. Je to stav medzi spánkom a bdením.
Bratislava 23.02.2020 (Skolske.sk)
Stalo sa vám už niekedy, že ste sa po prebudení nemohli pohnúť? Počuli ste zvuky, kroky, možno ste niekoho videli alebo sa vás niekto dotýkal, aj keď ste boli v izbe celkom sami? Mne áno.
Bola som sama na celej bunke na internáte. Ako som sa „zobudila“, počula som padnúť šampóny v kúpeľni, ktorá bola za dverami mojej izby. Najskôr som to neriešila, keďže som ešte napoly spala, upokojila som sa tým, že je to prievan. Po chvíli mi však došlo, že v kúpeľni ani na chodbičke okná nemáme. Jediné okná sú v izbe, ale bola zima a nemala som ich otvorené. Vo chvíli, keď som si to uvedomila, začula som kroky, ktoré sa pomaly, ale isto blížili k mojim dverám. Boli to čvachtavé kroky, ako keď vyjdete zo sprchy s mokrými nohami a obujete si crocsy. Keď už to bolo pri dverách, počula som, ako mi z nich driape baliaci papier, ktorý sme tam mali nalepený, aby nám do izby neprenikalo svetlo z chodby. Zrazu sa dvere rozleteli. V tom momente som si uvedomila, o čo ide. Nikdy predtým som spánkovú paralýzu nemala, ale veľa som o nej počula od známych. Keď som už vedela, čo sa deje, až tak veľmi som sa nebála, no bolo mi to nepríjemné a chcela som, aby to prestalo. Zrazu to podišlo k mojej posteli a začalo mi ťahať paplón a celkovo sa ma to snažilo zhodiť z postele. Stále som sa nemohla hýbať ani kričať, aj keď som sa snažila, z mojich úst nevyšiel ani hlások. Rozhodla som sa však, že skúsim otvoriť oči, chcela som to vidieť. Podarilo sa. Otvorila som oči a stála nado mnou osoba, muž, pravdepodobne Japonec. Tvár mal natretú bielou farbou a oči mal čierne. Videla som ho asi tak sekundu, pretože som hneď zavrela oči. Otvorila som ich druhýkrát, už tam nebol a ja som sa mohla hýbať. To, že som ho zbadala, ma prebralo.
Vedela som, že mi nemôže ublížiť a že všetko je to len v mojej hlave, ale aj tak som nechcela, aby sa to zopakovalo. Odvtedy som sa chvíľu bála zaspať sama v miestnosti, že sa to vráti. Celkom mi pomáha pozeranie, prípadne počúvanie filmov či rozprávok popri tom, ako sa snažím zaspať.
Spánková paralýza je teda stav, kedy má človek pocit úplného ochrnutia, je pripútaný k posteli. Môže hýbať len očami. To, že sa nedokáže pohnúť, má však svoje opodstatnenie. Paralyzovaný je preto, aby si neublížil. V skutočnosti mu totižto nič nehrozí, skôr by si mohol ublížiť sám. Býva vo chvíli, keď ešte nedokážete odlíšiť realitu od snov. Podľa doterajších zistení má spánková paralýza mnoho príčin. Najčastejšie ju zažívajú ľudia, ktorí nie sú zvyknutí spávať na chrbte, a zrazu tak zaspia. Taktiež k nej prispieva nadmerná konzumácia alkoholu či drog. V neposlednom rade ju spôsobuje nepravidelný spánok. Keď zvyčajne chodíte spávať o 22:00 a zrazu to potiahnete do tretej rána, môžete ju mať. Trvá niekoľko sekúnd, prípadne minút.
Liečba na spánkovú paralýzu neexistuje. Ak patríte k „šťastlivcom“, ktorí ju zažívajú takmer každý deň, neostáva vám nič iné, len sa s tým zmieriť. Je to neškodný stav, nepoškodzuje mozog ani nič. Viem, že je to dosť nepríjemné, ale, bohužiaľ. Môžete sa naučiť pohnúť prstami na nohe. V momente, kedy si uvedomíte, že máte paralýzu, snažte sa čo najviac sústrediť na prsty na nohách a skúste nimi pohnúť. Urýchľuje to proces paralýzy, pretože sa pomaly rozhýbete, a tak sa plne prebudíte.