Astronóm Clyde Tombaugh pred 90 rokmi pozoroval prvý raz Pluto
V roku 2006 ho preradili astronómovia medzi tzv. trpaslíčie planéty.
Bratislava 18.02.2020 (Skolske.sk)
Postupné objavovanie Slnečnej sústavy na začiatku 20. storočia naznačovalo, že popri dovtedy známych ôsmich planétach by mala existovať aj deviata. Nový objekt objavil americký astronóm Clyde Tombaugh, ktorému priala nielen čoraz dokonalejšia technika, ale aj vytrvalosť a do značnej miery šťastie. Pomenovanie Pluto dala telesu 11-ročná Venetia Burneyová z britského Oxfordu – jednak podľa vládcu podsvetia boha Plutóna, a tiež preto, že meno obsahuje inciálky Percivala Lowella, astronóma, ktorý ako prvý začal po deviatej planéte pátrať.
V utorok 18. februára uplynie od objavu Pluta 90 rokov. A planét v Slnečnej sústave je zasa len osem, keďže Pluto v roku 2006 preradili astronómovia medzi tzv. trpaslíčie planéty.
Americký astronóm Percival Lowell (1855-1916) začal v snahe nájsť novú planétu systematicky pozorovať okolie ekliptiky, teda roviny Slnečnej sústavy. Pracoval vo svojej súkromnej hvezdárni v Arizone. "Spočiatku bola určená výhradne pre výskum Marsu, pretože Lowell bol pevne presvedčený o tom, že je táto planéta obývaná," uvádza známy český astronóm Jiří Grygar na stránke astro.cz.
Potom, ako Lowell náhle zomrel na mozgovú porážku, ujal sa projektu Vesto Melvin Slipher (1875-1969). Prizval si na pomoc vtedy len 23-ročného astronóma-samouka Clyda Tombaugha (1906-1997) a práve jemu sa podarilo uspieť. Nový objekt zbadal už v utorok 21. januára 1930 v súhvezdí Blížencov. Až po štyroch týždňoch, 18. februára 1930, však porovnaním dvoch snímok oblohy z konca januára zachytil veľmi malé teleso, ktoré sa nápadne pohybovalo oproti stáliciam - a teda nebolo pochýb o tom, že snímka zachytila to, čo Tombaugh a jeho predchodcovia hľadali. Objav bol zverejnený 13. marca 1930.
Pluto má priemer 2370 km a obeh okolo Slnka mu trvá 248,6 roku. Okolo Slnka obieha nielen nízkou rýchlosťou 4,7 km za sekundu (zatiaľ čo Zem rýchlosťou 30 km/s), ale tiež po veľmi excentrickej dráhe; jeho vzdialenosť od Slnka kolíše od 4,437 do 7,376 miliardy kilometrov (29,6 až 49,2 astronomických jednotiek - AU, kde astronomická jednotka predstavuje priemernú vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou, teda cca 150 miliónov kilometrov).
Dráha Pluta sa križuje s obežnou dráhou planéty Neptún. Napríklad od 8. februára 1979 do 9. februára 1999 bolo Pluto k Slnku bližšie než Neptún.
Tak ako prvé pozorovanie planétky Ceres v roku 1801 a ďalších (Pallas, Juno, Vesta) viedlo postupne k objavu tzv. Hlavného pásu asteroidov medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera, aj na periférii Slnečnej sústavy nachádzali astronómovia postupne ďalšie objekty – prvým bol Cháron objavený 22. júna 1978 a považovaný tiež za mesiac Pluta. Vzhľadom na jeho priemer 1208 km sa však dá hovoriť skôr o "dvojplanétke" Pluto-Cháron.
Postupne pribúdali ďalšie objavené objekty, pre ktoré sa vžil názov transneptunické telesá. Pluto s pevným jadrom a malými rozmermi má s nimi oveľa viac spoločných vlastností, než so svojimi susedmi – s planétami Jupiterom, Saturnom a Neptúnom, ktoré sú tzv. plynovými obrami.
Vzhľadom na to bolo Pluto preradené do kategórie trpasličích planét spolu s planétkou Ceres a s najväčšími transneptunickými telesami. Rozhodlo o tom zasadnutie Medzinárodnej astronomickej únie 24. augusta 2006 v Prahe, kde Pluto dostalo pridelené číslo 134340.
Ďalšími transneptunickými telesami sú napríklad 136199 Eris, 136108 Haumea, či planétka 136472 Makemake, alebo Goblin 2015 TG387. Nedávno 18. decembra 2018 pribudol objav planétky Farout s oficiálnym názvom 2018 VG18.
V tejto oblasti, ktorá sa nazýva aj Kuiperov pás, je dnes známych vyše 3.000 objektov a odhaduje sa, že hmotnosť všetkých telies v ňom je 100-krát vyššia, ako hmotnosť objektov v Hlavnom páse.
"Clydovi Tombaughovi sa podaril oveľa významnejší objav, než nájdenie drobnej deviatej planéty. Našiel totiž po heroickom úsilí s predstihom 62 rokov prvé teleso transneptunického pásu, ktorý – ako teraz vidíme – predstavuje veľmi významnú súčasť Slnečnej sústavy, oveľa hmotnejšiu a rozľahlejšiu než tzv. hlavný pás planétiek medzi Marsom a Jupiterom," uviedol astronóm Jiří Grygar.
V júli 2015 preletela okolo trpaslíčej planéty Pluto americká sonda New Horizons a priniesla unikátne zábery z tohto vzdialeného telesa.
Zdroj: astro.cz