Abeceda ekonomiky - nový inštitucionalizmus
TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike.
Bratislava 06.02.2020 (Skolske.sk)
Nová inštitucionálna ekonómia alebo nový inštitucionalizmus je moderná škola ekonomickej teórie, ktorá patrí k neoklasicistickému trendu, ktorý sa začal článkom Ronalda Coaseho, The Nature of Firm, uverejneného v roku 1937. Záujem o túto oblasť sa však objavil až koncom 70. rokov v USA a potom v Európe. Samotný termín bol vytvorený Oliverom Williamsonom.
Hlavnú úlohu pri formovaní nového inštitucionalizmu zohrávali ekonómovia z Chicagskej školy ako R. Coase, G. Demset, R. Pozner, W. Niskanen a iní a školy z Virginie, ktorá sa z nej vynorila a jej predstaviteľmi sú J. Buchanan, G. Tullock, J. Brennan). V roku 1997 bola založená Medzinárodná spoločnosť pre novú inštitucionálnu ekonómiu.
Nový inštitucionalizmus vychádza z dvoch všeobecných zásad. Po prvé, na týchto sociálnych inštitúciách záleží (na anglických inštitúciách) a po druhé, že ich možno analyzovať pomocou štandardných nástrojov ekonomickej teórie.
Nová inštitucionálna ekonómia sa zameriava na analýzu takých faktorov, ako sú transakčné náklady, teda náklady, ktoré sú potrené pri ekonomických zmluvách. vlastnícke práva, vzťahy so zmluvnými zamestnancami.
Nový inštitucionalizmus kritizuje tradičnú neoklasickú teóriu za odchýlenie sa od princípu „metodologického individualizmu“. V porovnaní s neoklasickou teóriou nový inštitucionalizmus zavádza novú triedu obmedzení v dôsledku inštitucionálnej skladby spoločnosti a zúženia oblasti individuálneho výberu. Okrem toho sú zavedené predpoklady správania - obmedzená racionalita a oportunistické správanie.
Prvý predpoklad znamená, že osoba s obmedzenými informáciami môže minimalizovať nielen materiálne náklady, ale aj intelektuálne úsilie. Druhý znamená „snaha o dosiahnutie vlastného záujmu, dosiahnutie zrady, anglicky self-interest-seek-with-guile, to znamená možnosť porušenia zmluvy.