Prévert: "Nie je päť alebo šesť divov sveta, ale len jeden: Láska"
4. februára uplynie 120 rokov od narodenia francúzskeho básnika, scenáristu a výtvarníka Jacquesa Préverta.
Neuilly-sur-Seine/Bratislava 04.02.2020 (TASR)
Umelecký experimentátor, mág literárneho výrazu, tvorca nových metafor a obdivuhodných slovných hier – týmito prívlastkami charakterizovali Préverta viacerí autori jeho monografií. Hlavnými témami jeho populárnych básní boli láska, žena či ním milovaný Paríž, alebo bežný život vo všetkých jeho podobách. Jeho najznámejšou básnickou zbierkou sú Slová (Paroles, 1946).
Jacques Prévert sa narodil 4. februára 1900 v Neuilly-sur-Seine vo Francúzsku. Detstvo a mladosť prežil v Paríži, kde viedol veselý spoločenský život. So svojím otcom, divadelným kritikom, často navštevoval divadelné predstavenia. Lásku ku knihám a literatúre v ňom zase vzbudila matka. V roku 1918 musel Prévert nastúpiť na vojenskú službu a po skončení vojny bol odvelený na Blízky východ. Po návrate spolupracoval so surrealistickým hnutím, mal však príliš slobodného a nezávislého ducha, aby sa mohol stať skutočným členom akejkoľvek organizovanej skupiny. V roku 1928 založil Jacques Prévert so svojím bratom Pierrom produkčný dom a stal sa scenáristom a autorom dialógov mnohých veľkých francúzskych filmov štyridsiatych rokov 20. storočia. V roku 1932 začal písať texty k piesňam a bol tiež autorom mnohých divadelných hier.
Bol večný chlapec, vášnivo milujúci život a vášnivo protestujúci proti všetkému, čo ho ničí. Detská hravosť, počiatočný vplyv surrealizmu, búranie jazykových klišé a fráz - to sú prvky charakterizujúce jeho tvorbu. Jeho bibliografia obsahuje asi 40 titulov kníh. Písal nostalgické moderné romance o zázrakoch každodennej skutočnosti, o milovanom Paríži, o parížskej láske a biede, o revolte a bratstve. Nekonvenčnú poéziu obsahujú zbierky Slová (Paroles, 1946), po vyjdení ktorej sa doslova cez noc stal slávnym, a v tom istom roku vydaná ďalšia Príbehy (1946). Jeho báseň Barbara sa stala symbolom vrúcnej lásky, v povojnovom Paríži ju premiérovo recitovala v existencionalistickom klube TABU mladučká Juliette Greco. Mnohé Prévertove zhudobnené básne zľudoveli vďaka podaní známych šansoniérok, ako boli Edith Piaf, Marlene Dietrich, Yves Montand alebo spomínaná Juliette Greco.
Všestranný umelec Jacques Prévert napísal širokú paletu drobných divadelných žánrov a hier, v ktorých sa objavovali humorné scénky, pracujúce s realitou i absurditou a zamerané proti náboženstvu, byrokratizmu, politickej rétorike a prehnanému patriotizmu. Od polovice 30. rokov sa scenáristicky podieľal na vzniku hraných i animovaných filmov. Pracoval napríklad na filme Chrám matky božej v Paríži (Notre-Dame de Paris, 1956) alebo na snímke Zlatý vek (L' Âge d'or, 1930).
Osudnou sa Jacquesovi Prévertovi stala jeho neodmysliteľná cigareta. Zomrel 11. apríla 1977 vo francúzskom Omonville-la-Petite na následky rakoviny pľúc. "Keď život dohrá, smrť uprace rekvizity", napísal Prévert pri istej príležitosti. Po jeho živote už upratala, ale krásne verše Jacquesa Préverta nepremohla a ani nepremôže.
Zdroj: http://www.spisovatele.cz/