Abeceda ekonomiky – Karel Engliš
TASR prináša príbeh významného ekonóma
Bratislava 02.02.2020 (Skolske.sk)
Karel Engliš (1880 – 1961) bol český ekonóm sa politik. V rokoch 1918 až 1938 bol niekoľko razy ministrom financií. Bol prvým rektorom Masarykovej univerzity v Brne (1919 – 1920) a rektorom Univerzity Karlovej (1947 – 1948). Je autorom teleologickej teórie hospodárstva.
Narodil sa do rodiny mäsiara. Bol z desiatich detí a preto jeho štúdiu poznamenala chudoba. Vyštudoval českej gymnázium v Opave. Po maturite pokračoval v štúdiách na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinadovy univerzity v Prahe, ktorú absolvoval roku 1904.
Spolu s Aloisom Rašínom sa významne podieľal na menovej reforme povojnového Československa, bol však výrazným odporcom jeho deflačné politiky. Pôsobil ako minister financií v šiestich vládach, v rokoch 1920-1931, a potom v období 1934-1939 ako guvernér Národnej banky Československej. Ako minister financií aj guvernér Národnej banky československej pracoval koncepčne. Dokázal veľmi dobre posúdiť situáciu a navrhnúť správne hospodárske opatrenia. Okrem iného sa zaslúžil o stabilizovanie meny, sprehľadnenie štátneho rozpočtu, vybudovanie moderného daňového systému, prekonanie povojnového hospodárskeho rozvratu a zmiernenie dopadov Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Mal tiež hlavnú zásluhu na zlúčení Anglo-československé banky s Pražskou úverovou bankou v roku 1929. Cieľom bolo vytvoriť silný finančný ústav, ktorý by dokázal konkurovať najsilnejšej banke v Československu, Živnostenskej banke. Tento cieľ sa však kvôli nastupujúcej hospodárskej kríze nepodarilo dosiahnuť.
Popri verejnej činnosti bola mimoriadne významná aj jeho teoretická práca. Postupne sa stal najvýznamnejším teoretikom medzivojnového Československa. Oproti iným ekonomickým teoretikom mal možnosť si svoje vedecké závery overiť v praxi, a potom ich prípadne revidovať. Ako pedagóg ovplyvnil dve generácie slovenských ekonómov a bol zakladateľom Brnianskej ekonomickej školy.
Svoju vedeckú činnosť začal ešte pred prvou svetovou vojnou z oblasti sociálnej politiky. Pôsobenie na vysokej škole ho priviedlo k potrebe teoretického zvládnutia celej ekonomickej vedy a vypracovanie koncepcie hospodárskeho poznávania. Vychádzal z teórie medzného úžitku proti vtedy prevládajúcemu podmienenému, teda keď jedna vec podmieňuje druhú, výkladu hospodárskej problematiky.