Pred 110 rokmi sa narodil režisér Elmar Klos
Je podpísaný pod Obchodom na korze.
Bratislava 26.01.2020 (Skolske.sk)
Meno českého režiséra Elmara Klosa sa nerozlučne spája s Jánom Kadárom. Spoločne sa režisérska dvojica podpísala pod slovenský oscarový film Obchod na korze. V nedeľu 26. januára uplynie od narodenia Elmara Klosa 110 rokov.
Elmar Klos sa narodil 26. januára 1910 v Brne. Jeho rodičia patrili medzi prvé rozvedené manželské páry Československej republiky. Jeho starou mamou bola v tom čase známa divadelná herečka Marie Laudová-Hořicová.
Z Uherského Hradišťa, kde Klos býval, odišiel študovať právo do Prahy. Dostal sa však do kontaktu s filmom a štúdium nedokončil. Už ako 17-ročný sa podieľal na písaní scenárov. Krátko robil úradníka sociálnej poisťovne, vzápätí však vyhral konkurz na vedúceho filmovej skupiny, ktorého hľadal zlínsky podnikateľ Tomáš Baťa. Po mladého spolupracovníka poslal do Prahy dokonca lietadlo.
V Zlíne nakrúcal Elmar Klos reklamy, medzi nimi napríklad aj štvorminútový film Silnice zpívá o pneumatike značky Baťa a ďalšie krátkometrážne snímky (Střevíček, Tvář Zlína, alebo Nejvýnosnější prodej, kde bol Klosovým spolupracovníkom jeho neskorší kolega z oblasti filmovej réžie Bořivoj Zeman).
Priebežne sa však Klos dostával aj k filmovým dokumentom zameraným na iné témy, napríklad k cestopisom. V roku 1938 tiež dokončil dokument Andrej Hlinka o sebe.
Po 2. svetovej vojne sa Elmar Klos stal riaditeľom Krátkeho filmu, kde sa okrem iného tvorili dobové politické "agitky".
Osudovým sa pre Klosa stalo stretnutie režisérom Jánom Kadárom, ktorý bol mladší o osem rokov. Od roku 1952 tvorili dvojicu, pričom sa vhodne dopĺňali: Kadár viac pracoval s hercami pri samotnom nakrúcaní, zatiaľ čo Klos sa sústreďoval na prácu so scenármi a v strižni. Spájalo ich umelecké, ale aj politické presvedčenie, keďže spočiatku patrili k sympatizantom komunistického režimu a je tým poznamenané aj ich prvé dielo, film Únos z roku 1952.
"Únos ukazuje odpornú tvár domácej reakcie a súčasne odhaľuje hladkú, ale nemenej protiľudskú tvár zahraničných principálov našich rozvratníkov," napísal o filme časopis Filmový prehľad v roku 1953.
Divácky obľúbený a dodnes známy film Hudba z Marsu (1955) síce takisto nesie stopy budovateľskej poetiky, nemožno mu však uprieť isté umelecké kvality, aj vďaka hereckým výkonom Oldřicha Nového, Josefa Beka či Jaroslava Marvana.
Po Novembri '89 vysvetľoval Klos túto etapu svojho života svojím vtedajším naivným presvedčením, že za komunizmu bude všetko fungovať ako u Baťu, akurát s ešte väčším sociálnym akcentom. Postupne sa však obaja umelci ocitli v opozícii voči systému, ktorý ich diela posielal rovno do trezoru.
Po sociálne ladenom filme Tam na konečné (1957) nakrútila dvojica Kadár-Klos na svoje časy odvážnu politickú satiru s názvom Tři přání (1959), ktorá sa dočkala päťročného zákazu premietania. Príbeh balansujúci na okraji rozprávkovej absurdity odhalil nereálnosť a plytkosť komunistických ideálov.
Podľa literárnej predlohy Ladislava Mňačka nakrútili Kadár a Klos vojnovú drámu Smrť sa volá Engelchen (1962). A potom už dosiahli svoj umelecký vrchol v podobe filmu Obchod na korze (1965).
Film nakrútený na základe literárnej predlohy spisovateľa a scenáristu Ladislava Grosmana je apelom proti akejkoľvek forme totality a násilia a predstavuje analýzu ľudského zla, ktoré v priaznivých podmienkach - v tomto prípade v prostredí vojnovej Slovenskej republiky - prerastá do organizovanej formy. Pod tlakom neľudského prostredia sa ocitnú aj hlavní hrdinovia filmu Tóno Brtko (Jozef Kroner) a vdova Rozália Lautmannová (Ida Kamińska).
K úspechu filmu prispeli aj výkony ďalších hercov, napríklad Martina Gregora či Františka Zvaríka. Film, ktorý sa nakrúcal v Sabinove, mal premiéru 9. septembra 1965. Priniesol tvorcom Cenu akadémie, teda Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Získal až 17 zahraničných ocenení, no napriek tomu ležal dvadsať rokov v trezore.
Po sovietskej invázii v auguste 1968 utiekol Ján Kadár do USA, zatiaľ čo Elmar Klos ostal v Prahe. Ešte v roku 1969 sa dostalo do kín ich spoločné dielo Touha zvaná Anada. V roku 1989 dokončil Klos s režisérom Morisom Issom film Bizón, ktorý je zároveň jeho posledným dielom.
Po Novembri '89 mal Elmar Klos v pláne napísať svoje pamäti, už to však nestihol. Zomrel 19. júla 1993.
Zdroj: csfd.cz