Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach - 4

Foto: text

Bánovce nad Bebravou 14.01.2020 (Skolske.sk)

Medzi knihami mám založenú kópiu denníka Slovák z 1. septembra 1936. Číslo sa venuje odhaleniu Štúrovho pamätníka v Bánovciach. Vyberám z neho, aby som v piatich častiach priblížila atmosféru vtedajších veľkolepých osláv. Do textu som nezasahovala, ani ho nekomentujem. Ide mi predovšetkým o autenticitu a historickú hodnotu.  


Reč dr. Tisu prijalo shromaždenie dlhotrvajúcim a frenetickým aplausom. Potom ujal sa slova akademik V. H. Kurtha, iniciátor postavenia Štúrovej sochy, ktorý horlil vo svojej reči za zdravé, pozitívne, sviežejšie a zámernejšie hnutie národné, za opravdivý a účinný kurz slovenského nacionalizmu, ktorý má preporodiť aj nacionálne hnutie mládeže českej.

Na adresu vládnych činiteľov hovoril V. H. Kurtha, že škoda im bolo neprísť do Bánoviec, kde by boli videli živelný a mohutný prejav expanzívneho slovenského nacionalizmu. Nakoniec poďakoval sa všetkým, ktorí sa o zdar akcie na postavenie Štúrovej sochy v Bánovciach zaslúžili a skončil zápalistým ohlasom k slovenskej mládeži: „My dali sme sa do služieb ducha a preto musíme prejsť cestu života víťaznú.“

Odhalenie sochy

Počas Kurthovej reči sňali závoj zahaľujúci pomník a socha ukázala sa v celej svojej kráse. Shromaždenie vybuchlo v neopisateľné oduševnenie a oslavovalo autora pomníka, akad. sochára Joža Pospíšila. Potom prevzal v sprievode teplých a nehľadaných slov pomník do opatery mesta starosta Fojtík a Spevácky sbor slovenských učiteľov už intonoval prvé zvuky krásneho chorálu „Sväť Slovensko, sväť“. Keď doznel spev chorálu, oznamuje predseda osláv dr. Tiso, že prvý, ktorý sa prihlásil k slovu pri odhalenom pomníku, je vodca slovenského národa Andrej Hlinka.


Bánovský starosta Fojtík, Foto: archív Jozefa Fojtíka


Pri odhalenom pomníku prvý prehovoril Andrej Hlinka

Zástup prepuká v nové, až k slzám dojímajúce prejavy oddanosti k Hlinkovi, ktorý hovoril: Za šťastie si pokladám, že tak v minulosti, ako i v prítomnosti kráčam po ceste, ako nám ju vytýčil Ľudovít Štúr. Je to cesta ducha, cesta tŕnistá, cesta vydláždená kameňmi nástrah a liečok. Touto cestou sa ubierať musí aj slovenská mládež, ktorá za národ musí pracovať až do sebažertvy, ako na to v histórii krásny dôkaz poskytnul Múcius Scevola. Slovenská mládež nesmie sa dať na cestu náboženskej a národnej apátie, karierizmu a hmotárstva, ale v zásadách Štúrových musí slovenské národné kolektívum obrodiť svojou, žiadnych obetí sa neľakajúcou pozitívnou prácou za národ. Len tak prejde cestu života víťaznú.

Prejav baťka Škultétyho

Po Hlinkovi ujal sa slova staručký baťko Škultéty, ktorý podal niekoľko retrospektívnych obrazov z minulosti slovenskej. Potom Spevácky sbor slovenských učiteľov zaspieval pieseň „Bože čos´ ráčil“ a predseda osláv dr. Tiso zakľúčil slávnosť. Zástup ešte dlho stál tam v nemom obdive sochy a premietaní tých krásnych slov, ktoré mu jeho vodcovia dali, ako duševnú potravu do ďalšej životnej borby. Len po dobrej polhodine začal sa zástup rozchádzať na obed, aby po ďalšej polhodine stál už pripravený k odpoľudňajšiemu programu.

Spoločný obed

Medzitým v budove Katolíckeho domu sišli sa slávnostní hostia na čele s prelátom Andrejom Hlinkom k spoločnému obedu. Prvý prípitok odznel z úst dr. Tisu, ktorý vyslovil radosť nad tým, že do Bánoviec sišla sa kultúrna, politická, i úradná elita slovenského národa, aby táto jednota v slovenskom národe ostala zachovaná.

Prelát Andrej Hlinka pýtal sa vo svojom prípitku, kde ostala vláda? Či vládnym činiteľom deroguje ísť medzi výkvet slovenského národa? Nás počínanie vlády nepomýli. Aj pri tejto príležitosti odkazujeme vláde, hovoril Hlinka, že sa už musí s tým smieriť a musí zjesť tú horkú pilulku, že Slováci boli, sú a ostanú suverenným slovenským národom. Príde čas, keď vláda nahliadne, aký hriech spáchala proti smyslu československej štátnosti, keď na úkor Slovákov favorizovala spinovcov a czechovcov.

Delegát Zvolena riaditeľ Vallo oceňoval Štúra vo svojom prípitku ako delegáta Zvolena na uhorskej diete, ev. farár Ruppeldt zo Žiliny vyslovil potešenie nad tým, že postavenia Štúrovej sochy Štúrovi, evanjelikovi – ujalo sa práve katolícke kňazstvo, v čom vidí symbol a vyslovuje želanie, aby obidve cirkve i katolícka i evanjelická prinášaly každá to, čo má najlepšieho do spoločnej slovenskej domácnosti. Za Krajinský učiteľský spolok prehovoril učiteľ Blaho z Ostratíc, za dobrovolníkov V. Černák, za Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov Mlčoch, za akademikov bánovského kraja MUC Popelič a rad pekných prípitkov zakľúčil býv. senátor kraj. posl. dr. Kovalik.

Noviny Slovák založil Andrej Hlinka v roku 1919 a počas 2. svetovej vojny sa stali jedným z piatich denníkov, ktoré mali povolenie vychádzať, pretože bezvýhradne slúžili fašistickému režimu. Už aj pred vojnou mali problémy so svojím obsahom. Profesorka žurnalistiky Danuša Serafínová vo svojej knihe Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky o  fungovaní denníka v predvojnovom období píše: “Za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval Slovák často cenzurovaný a pokutovaný.”  


Súvisiace články:

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 1​​​​​​​

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 2​​​​​​​

Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach - 3




Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou