Abeceda ekonomiky – morálny hazard
TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike
Bratislava 12.01.2020 (Skolske.sk)
Morálne riziko v ekonomike znamená, že jeden zo strán obchodnej zmluvy ju nedodrží, respektíve poskytne nepravdivé informácie druhej strane.
V súčasnosti sa však tento pojem používa oveľa širšie: morálny hazard sa môže objaviť vždy, keď dve strany uzavrú vzájomnú dohodu. Každá zo strán môže mať možnosť vyhrať v dôsledku správania, ktoré je v rozpore so zásadami stanovenými v dohode. Napríklad, keď zamestnanec predaja dostane pevnú sadzbu bez provízie, existuje riziko, že nebude príliš usilovný pri predaji tovaru, pretože jeho plat zostáva rovnaký bez ohľadu na objem predaja.
Morálne riziko priamo súvisí s asymetrickými informáciami po uzavretí zmluvy a je spojené s tajnými konaniami, keď jedna zo strán dohody nemôže priamo sledovať konanie druhej strany namierené proti nej. Tento druh problému existuje napríklad v mnohých spoločnostiach, ktoré poskytujú úplnú záruku na predaný tovar, pretože kupujúci sa nemusí zaťažovať starostlivou prevádzkou tovaru, pričom si uvedomuje, že v prípade poruchy spoločnosť úplne pokryje svoje škody. Neinformovaná strana dohody teda predstavuje riziko z dôvodu nezodpovedného správania druhej strany. Tento jav spojený s tajnými činmi sa nazýva „morálny hazard“.
Podstatou morálneho hazardu vo finančných vzťahoch je nečestné plnenie záväzkov zmluvnej strany vyplývajúcich z finančnej zmluvy. Napríklad, dlžník vzal pôžičku na niektoré účely a pre ostatné požičal prostriedky. Alebo poskytol veriteľovi nesprávne (nepravdivé) údaje na vyhodnotenie platobnej schopnosti dlžníka.
Napríklad vlastník podniku zvyčajne nie je schopný vykonávať úplnú kontrolu nad činnosťou zamestnancov tohto podniku. K tomu dochádza v dôsledku informačnej asymetrie, to znamená, že zmluvné strany majú rôzne príležitosti na získanie informácií v procese vykonávania zmluvy. Napríklad potom, čo majiteľ spoločnosti najme manažéra, nemusí byť schopný sledovať, aké úsilie manažér vynakladá na plnenie svojich povinností. Tieto problémy majú veľký význam v situáciách, keď si jeden jednotlivec najme druhého, takže ten druhý vykonáva určité činnosti ako agent prvého. Problém takéhoto vypracovania zmlúv sa nazýval problém „hlavný agent“ alebo „zákazník - dodávateľ“