Abeceda ekonomiky – nič nie je zadarmo
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike
Bratislava 10.01.2020 (Skolske.sk)
Raňajky nie sú zadarmo, alebo bezplatné raňajky neexistujú. Táto známa okrídlená veta znamená, že získanie určitého prospechu je vždy spojené s nákladmi, hoci ich nie je prvý pohľad vidieť.
Veta má korene v XIX. storočí v USA. Objavila sa amerických baroch v západnej časti krajiny. Ich majitelia k alkoholickým nápojom ponúkali „zdarma“ sendviče, alebo niektoré jedlá. Keď ich niekto chcel bez alkoholického nápoja, vyhodili ho z podniku.
Anglický spisovateľ Joseph Rudyard Kipling o tom v roku 1891 napísal: „Ukázalo sa že som sa dostal do podniku s názovom Bezplatný obed. Platíš len za alkohol, a dostaneš jedla koľko chceš. Dokonca aj keby ste zbankrotovali, za sumu menšiu ako jedna rupia v San Francisco môžete jesť celý deň. Zapamätajte si, keď niekedy budete na dne, využite to.
Slovné spojenie „raňajky zadarmo“ sa ako pojem dostali do slovníka politickej ekonómie v čase politiky s názvom Nový údel (The New Deal), čo je pomenovanie pre niekoľko programov zavedených počas rokov 1933-37 počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas Veľkej hospodárskej krízy.
Zmysel vyššie uvedenej okrídlenej vety je v tom, že bezplatných statkov, teda vecí niet. Vždy za nich niekto zaplatí. V skrytej podobe vždy zaplatí spotrebiteľ. V cene jednej izby hotela na jednu noc je započítaná aj cena „raňajok zadarmo.“ „Obedy zadarmo“ v školách sa platia z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky nie sú možné bez príjmov. Príjmy rozpočtu sú z daní obyvateľov spotrebiteľov. Vtedy americký minister poľnohospodárstva Henry Agard Wallace navrhoval pre obyvateľov celého sveta bezplatní minimálnu spotrebu.
Dnes v mnohých krajinách existuje bezplatné zdravotníctvo školstvo, školské obedy. V mestách niektorých krajín zaviedli bezplatnú verejnú dopravu. Nie sú zadarmo, ale platia sa z rozpočtov krajín, alebo samospráv. Robbert Barro, jeden z najvplyvnejších súčasných ekonómov z Harvardovej univerzity tvrdí, že peniaze, ktoré míňa vláda v akomkoľvek odvetví, nie sú doplňujúcim motívom pre ďalšie ekonomické aktivity. Podľa neho sa tieto výdavky vysávajú z iných odvetví a tým sa utláčajú.