Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 2
Celé Slovensko sa korí pamiatke Štúrovej. Prišiel aj Hlinka. List prezidenta republiky.
Bánovce nad Bebravou 08.01.2020 (Skolske.sk)
Medzi knihami mám založenú kópiu denníka Slovák z 1. septembra 1936. Číslo sa venuje odhaleniu Štúrovho pamätníka v Bánovciach. Vyberám z neho, aby som v piatich častiach priblížila atmosféru vtedajších veľkolepých osláv. Do textu som nezasahovala, ani ho nekomentujem. Ide mi predovšetkým o autenticitu a historickú hodnotu.
Pravé putovanie do Bánoviec nastalo iba v nedeľu ráno, kedy vlakmi, autami a z blízkeho okolia i pešky dochádzalo sem obecenstvo v ohromných masách. Bolo tu zastúpené celé Slovensko. Mnoho oduševnencov bolo tu aj z najodľahlejších kútov východného a juhovýchodného Slovenska, ba boli tu aj oduševnenci zo slovensko-maďarského pohraničia. Dopoludnia okolo 11. hod. pred začiatkom sv. omše bolo už na námestí ako v úli včiel. Všetky vrstvy sú zastúpené. Duchovenstvo, svetská inteligencia, roľníctvo, robotníctvo, všetko je prítomné. O 11. hod. začínajú sa súčasne bohoslužby katolícke v katolíckom farskom chráme a na námestí, kde káže miestny dekan farár msgr.dr. Tiso, a evanjelické v evanjelickom chráme. Pred zakončením bohoslužieb tvoria už hasiči kordon na priestranstve okolo sochy, aby vyhradili miesto pre krojované skupiny a pre čestných hostí. O 12.25 hod. je už všetko sriadené. Pred sochou stoja šíky cyrilometodejskej orolskej župy, legionári, národná garda a hasičstvo. Za kordonom potom vlní sa 15 - 20-tisícový zástup, zaberajúci celé námestie a rozprestierajúci sa aj do bočných uličiek. Na tribúne zaujímajú miesta elitní hostia slávností, v prvom rade staručký správca Matice slovenskej Baťko Škultéty, provinciál piaristov Jozef Branecký, senátor dr. Krčméry, poslanci: Sivák, Sidor, dr. Sokol, Florek, Haššík, Turček, Drobný, senátor dr. Polyák, kraj. poslanci: dr. Žirko, Rovnianek, dr. Huťka, za krajinský úrad dr. Halla, šéf personálneho oddelenia dr. Černo, ev. farár Ruppeldt a Palic, okresný náčelník z Trenčína dr. Galvánek a mnoho iných vynikajúcich osobností.
Prišiel aj Hlinka
Odrazu v zástupe nastane šumot a v zápätí neopísateľné výbuchy oduševnenosti, slávyvolania a potlesky. To prichodí v sprievode senátora Krčméryho vodca slovenského národa Andrej Hlinka, aby zaujal vyhradené mu miesto na čestnej tribúne vedľa baťka Škultétyho. V určený čas, presne o 12.25 hod., dáva predseda osláv msgr. Jozef Tiso povel k vytiahnutiu štátnej vlajky a Spevácky sbor slovenských učiteľov spieva štátne hymny. Tým bola slávnosť otvorená a slova ujíma sa predseda osláv dr. Jozef Tiso a číta vlastnoručný list prezidenta republiky dr. Eduarda Beneša, adresovaný predsedovi osláv bývalému ministrovi dr. Jozefovi Tisovi. Slovensky písaný list znie nasledovne:
List prezidenta republiky
„Pán poslanec! Budúcu nedeľu konáte v rámci celoštátnych Štúrových osláv, ktorých som protektorom, odhalenie Štúrovho pomníka v Bánovciach nad Bebravou. Keďže mi je nie možné slávnosti sa zúčastniť, chcel by som touto cestou vzdať predovšetkým poctu pamiatke tohto veľkého Slováka, ktorý už pred 80. rokmi sa pokúsil o to, čo sa nám podarilo previesť až po svetovej vojne, t. j. politické sjednotenie Čechov a Slovákov. Okrem toho však chcel by som prejaviť i svoje uspokojenie nad rozhodnutím iniciátorov týchto osláv, previesť sa jednotne v celej republike, použiť ich, ako píšete, k významnej manifestácii československej štátnej jednotnosti a ukázať tak, že naša republika nie je dielom náhodilej konštelácie po svetovej vojne, ale prirodzený dôsledok snáh, ktoré sa dávno za Moravou i pred ňou uplatňovaly a dospením národa sa uskutočniť musely. Prosím Vás, ako predsedu jubilárneho výboru, aby ste uistili účastníkov slávnosti, že – hoci neprítomný – budem v tomto smysle vašu slávnosť s vami všetkými duševne prežívať. Dr. Eduard Beneš.“
Noviny Slovák založil Andrej Hlinka v roku 1919 a počas 2. svetovej vojny sa stali jedným z piatich denníkov, ktoré mali povolenie vychádzať, pretože bezvýhradne slúžili fašistickému režimu. Už aj pred vojnou mali problémy so svojím obsahom. Profesorka žurnalistiky Danuša Serafínová vo svojej knihe Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky o fungovaní denníka v predvojnovom období píše: “Za svoje autonomistické vystupovanie a osočovanie protivníkov býval Slovák často cenzurovaný a pokutovaný.”
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
Súvisiace články:
Slovák 1. septembra 1936: Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach – 1