Vlasta Mudríková - heligonkárka a speváčka svetového formátu
Je jedinečná. Možnože jej muzika prúdi v žilách.
Bánovce nad Bebravou 07.01.2020 (Skolske.sk)
Úspechy, úspechy, úspechy...
Heligonkárku Vlastu Mudríkovú , rodáčku zo Skalitého, milovníčku folklóru a víťazku Oščadnickej heligónky, nepoznajú iba ľudia na Kysuciaciach. Bola hosťom viacerých televíznych a rozhlasových relácií a rozhovor s ňou priniesli aj printové médiá. Jej hru a pekný hlas pozná celé Slovensko. Vyštudovala operný spev a hre na heligónku sa venuje od deviatich rokov. Veľa koncertuje, rozdáva krásu svojho spevu a muzikantského umenia. Jej kumšt oceňujú nielen obdivovatelia tohto podmanivého nástroja a spevu, ale aj odborníci, ktorí pri jej hodnotení siahajú po najvyšších známkach. Dobre ju poznajú aj naši susedia v Českej republike: v Rožnově pod Radhoštěm, Velkých Karloviciach, Halenkove i v Brne, rovnako aj v Toruni a Wegiérskej Górke v Poľsku. Na medzinárodnej súťaži heligonkárov v českej Ostravici zvíťazila pätnásťkrát za sebou! Iste uznáte, že to sa len tak hocikomu nepodarí. Že za tým nie je iba talent, ale aj kopa roboty. Za jej najväčší úspech možno považovať 1. miesto z Majstrovstiev sveta umelcov 2016 v Moskve. Za to všetko jej rodáci v roku 2018 udelili Cenu obce Skalité. Napriek týmto úspechom Vlastička je veľmi skromné a milé žieňa. Namyslenosť a hviezdne zvyky sú jej cudzie.
Patria spolu – ona a heligónka
Hoci u nás v Bánovciach a okolí už viackrát vystupovala, ja som ju poznala len z televízie. Až pred Vianocami som prvý raz videla jej program naživo. Bol to vianočný koncert v Beluši. A poviem vám, počuť koledy a duchovné piesne v predvianočnom čase a v jej podaní, to bol veľmi silný, až neopakovateľný zážitok. Má svoju kapelu, ale mnohí jej fanúšikovia hovoria, že najradšej majú jej sólový prejav. Sólový spev umelkyne je aj podľa poroty veľmi čistý. Ja by som povedala, že jagavý ako krištáľová voda, v ktorej sa zrkadlí čistá duša. V tejto krehkej a krásnej dievčine máme na Slovensku hotový poklad. Majstrovsky ovláda nielen spev, ale aj svoj nástroj. S heligónkou v rukách vykúzli prvé tóny a človek má dojem, že sa s ňou narodila. Že patria spolu – ona a heligónka. A ešte niečo ju charakterizuje. Všimla som si, že sa stále usmieva.
Dievčina z ľudu a princezná z rozprávky
Keď vystúpila v kroji na pódium, mala som pocit , že prišla najkrajšia dievčina z nášho ľudu. Pekná ako tanečnica z Lúčnice. A keď sa potom zjavila v dlhých ružových šatočkách, aby nás piesňou pozvala do rozprávky, to už bola princezná. Neskutočne, až rozprávkovo krásna. Šaty jemnučké ako z lieskového orieška a ona ako Popoluška, keď na plese s princom tancovala. Jej hra na heligónke a čistučký spev sú prejavom skutočného majstrovstva. Vlastička hrá a spieva celým telom. Nikdy som to u nikoho nepobadala tak ako u nej, v tom je jedinečná. Možnože jej muzika prúdi v žilách, ináč to povedať neviem. Ale to musí človek zažiť.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou
