Významný teoretik práva Štefan Luby sa narodil pred 110 rokmi
Ku koncu života sa venoval aj právnym otázkam v súvislosti s transplantáciou tkanív a ľudských orgánov.
Liptovský Hrádok/Bratislava 05.01.2020 (TASR)
Od narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských právnikov, právneho teoretika, predstaviteľa právnej komparatistiky v povojnových rokoch bývalého Československu Štefana Lubyho uplynie v nedeľu 5. januára 110 rokov.
Počas svojej bohatej pedagogickej a vedeckej kariéry spracoval Štefan Luby priekopníckym a originálnym spôsobom dôležité problémy občianskeho práva, právnych dejín, právneho porovnávania, autorského práva, bytového práva, právnej lingvistiky. Ku koncu života sa erudovane venoval aj právnym otázkam v súvislosti s transplantáciou tkanív a ľudských orgánov či právu z oblasti životného prostredia.
Štefan Luby sa narodil 5. januára 1910 v Liptovskom Hrádku. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už ako študent prejavoval veľký talent a mimoriadny záujem o vedeckú prácu v oblasti práva. V treťom semestri v roku 1932 publikoval svoju prvú monografickú prácu s názvom Liptovský a turčiansky register z roku 1391. Počas štúdia absolvoval študijné pobyty v Prahe (1931) a v Paríži (1933).
Po promócii v roku 1934 nastúpil na miesto asistenta na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Ešte v tom istom roku absolvoval študijný pobyt v Lipsku, o rok neskôr v Zürichu. Obdobie rokov 1936-1937 strávil opäť v Paríži, kde publikoval svoju druhú monografiu vo francúzskom jazyku pod názvom Le probléme des changenments monétaires en matiére d'obligations.
V roku 1937 sa na svojej bratislavskej alma mater habilitoval rozsiahlou prácou Peňažné pohľadávky ako dvadsaťsedemročný na docenta. Už o dva roky neskôr, po obhájení vedeckej práce Obyčajové právo a súdna prax sa stal mimoriadnym profesorom Právnickej fakulty UK v Bratislave. Za riadneho profesora občianskeho práva Štefana Lubyho inaugurovali vo veku 31 rokov za vedeckú prácu Slovenské všeobecné súkromné právo I: Úvodná časť. Všeobecná časť. Osobnostné právo (1941).
K žiakom Štefana Lubyho patril napríklad právnik, pedagóg a predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) v rokoch 1990-1996 Karol Plank (1927-1997). Ten o svojom učiteľovi v roku 1969 napísal: "Ako vysokoškolský učiteľ fascinoval svojich poslucháčov vždy dokonalým prednesom, logickou stavbou prednášky a prístupnými argumentmi. Profesor Luby patril však k tým vysokoškolským učiteľom, ktorí považovali za svoju prvoradú povinnosť poskytnúť študentom výklad prednášanej matérie aj vo forme písomných učebných pomôcok. Počas svojho dlhoročného pôsobenia na vysokých školách pripravil pre študentov celkom 20 učebných textov vo forme učebníc, skrípt a iných učebných pomôcok. Všetky jeho učebnice a učebné pomôcky vynikajú jasnou dikciou, logickou stavbou a pre študentov potrebnou stručnosťou. Patria medzi najlepšie diela, ktoré sa vytvorili na Právnickej fakulte Univerzity Komenského".
Do roku 1959 prednášal na Právnickej fakulte v Bratislave, potom až do svojej smrti pôsobil v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) a na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1968 dosiahol hodnosť akademika Československej akadémie vied (ČSAV) a SAV.
Medzi najvýznamnejšie monografie Štefana Lubyho patria napríklad Základy všeobecného súkromného práva (1944, 2. vyd. 1947), Československý občiansky zákonník a slovenské všeobecné súkromné právo (1947), Československé medzinárodné, medzioblastné a cudzinecké súkromné právo (1949), Vznik hospodárskych zmlúv (1958), Autorské právo (1962), Práva príbuzné právam autorským (1963), Vlastníctvo bytov (1971), Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo úradným postupom (1971).
Za vedeckú a pedagogickú prácu dostal Štefan Luby viacero ocenení. Za prácu Práva príbuzné právam autorským mu udelili v roku 1968 cenu ČSAV. Pri príležitosti 50. výročia založenia Univerzity Komenského a 500. výročia založenia Academie Istropolitany dostal zlatú medailu Univerzity Komenského.
V septembri roku 1991 vznikla Nadácia Štefana Lubyho, ktorej úlohou je podporovať sprístupňovanie jeho diela a zároveň podporovať slobodný rozvoj právneho myslenia, právnej vzdelanosti a právnej kultúry. V tejto súvislosti organizuje nadácia vedecké konferencie pod názvom Lubyho právnické dni.
Štefan Luby zomrel 10. októbra 1976 v Bratislave, vo veku 66 rokov.
Zdroje: http://iuridica.truni.sk/; http://iuridica.truni.sk/nadacia-stefana-lubyho