Bratislava 05.01.2020 (TASR)
Hlboký zamatový hlas, charizmatický zjav, spontánny komediálny prejav a mnohé ďalšie výnimočné schopnosti herca Karola Machatu sa stali národným pokladom slovenského dramatického umenia.
Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách. Už v detstve mu učarovalo umenie a literatúra, ktoré u neho vzbudili záujem o ochotnícke divadlo. Jeho hlas sa objavil v rozhlase, keď mal 12 rokov. Herectvo vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1951.
Na profesionálnych divadelných doskách sa objavil ešte ako študent, kde stvárnil prvé úlohy. Po ukončení štúdia prišla ponuka do Armádneho divadla (dnes Slovenské komorné divadlo) v Martine. Následne v roku 1952 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde zotrval až do roku 1998.
Mladý herec na seba výrazne upozornil už v Martine,kde mu zverili hlavné úlohy v inscenácii Geľo Sebechlebský a Jánošík. Po celý život bol uznávaným predstaviteľom shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet či Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie. Kultivovaný prejav, čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. Herec s pútavým hlasom významne obohatil svojim umením aj rozhlasový, televízny a filmový archív.
Za svoje herecké umenie získal množstvo ocenení. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 mu udelili titul národný umelec. Pri príležitosti jeho 70. narodenín mu bola udelená cena Pocta ministerstva kultúry SR. V januári 2003 si prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. Herec Karol Machata, zomrel 3. mája 2016 v Bratislave vo veku 88 rokov.
Divadlo P.O.Hviezdoslava uviedlo 2. júla ako poslednú premiéru v sezóne známu slovenskú veselohru Jána Palárika Inkognito. Na scéne Karol Machata ako slovenský básnik Ján Jelenský a Zdena Grúberová ako Evička.
Foto: Archív TASR, autor V. Přibyl , 2. júla 1973.