Slovenská herečka Jana Oľhová má 60 rokov
Štúdium herectva na bratislavskej VŠMU absolvovala v roku 1982
Myjava/Bratislava 31.12.2019 (TASR)
Divadelná a filmová herečka Jana Oľhová patrí medzi výrazné talenty svojej doby. Za vedľajšiu úlohu vo filme Muzika (2007), kde hrala po boku svojho brata, herca Mariána Geišberga, získala ocenenie Slnko v sieti. Cenou Dosky ocenili divadelní kritici jej herecký výkon v predstavení Mobil (2009). V utorok 31. decembra sa herečka známa aj z televíznych seriálov Odsúdené a Búrlivé víno dožíva 60 rokov.
Jana Oľhová svojím hereckým prejavom nepatrí k herečkám, ktoré by sa prezentovali postavami zvodných žien. "Nie som typ, ktorý by vzbudzoval to, že ho treba ukazovať krásnym, ja to mám celkom rada, keď som zdevastovaná. Neviem, či som masochistka alebo čo, ale mne to vôbec neprekáža, trošku sa zničiť a byť škaredou," priznala Oľhková v jednom z rozhovorov.
Jana Oľhová rodená Geišbergová sa narodila 31. decembra 1959 v Myjave. Štúdium herectva na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) absolvovala v roku 1982. V rokoch 1985-1988 bola členkou hereckého súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v roku 1988 sa stala členkou Slovenského komorného divadla v Martine. Okrem svojej domovskej martinskej scény pravidelne účinkuje v Mestskom divadle Žilina a hrala aj na doskách Divadla Aréna či v Astorke Korzo '90. Od septembra 2012 je členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Slovenské komorné divadlo v Martine uviedlo v roku 2009 premiéru hry Williama Shakespeara Macbeth. Klenot svetovej dramatiky, jedna z najslávnejších Shakespearových veľkých tragédií sa takto po polstoročí vrátila na martinské javisko. V hlavných úlohách sa predstavili Jana Oľhová a Dano Heriban, pre režiséra Viktora Kollára bola táto premiéra debutom pred martinským publikom.
Za postavu v hre Sergiho Belbela Mobil (2009), v réžii Eduarda Kudláča, získala herečka Jana Oľhová zvláštnu cenu poroty za mimoriadny herecký výkon.
Cenu Literárneho fondu dostala za postavu Juany v inscenácii Don(a) Juan(a), za postavu Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku a za postavu Faidry v inscenácii Faidra. V roku 2010 si vyslúžila Cenu Jozefa Kronera za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii Mizantrop.
Na záverečnom ceremoniáli 8. ročníka festivalu Nová dráma/New Drama 2012 v bratislavskom Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava (MDPOH) sa udeľovali tri festivalové ceny a ceny súťaže Dráma. Zvláštnu cenu poroty za pozoruhodný a rôznorodý herecký výkon v troch festivalových inscenáciách Reality snov, Kukura a November získala aj Jana Oľhová.
Medzi piatimi inscenáciami slovenského programu Divadelnej Nitry 2016 figurovala aj dramatizácia autobiografického románu Žo Langerovej Vtedy v Bratislave s podtitulom Môj život s Oskarom L. Osud židovskej intelektuálky a niekdajšej marxistky Žo Langerovej, ktorej život ovplyvnil hlboký komunizmus 50. rokov, stvárnila Jana Oľhová. Za postavu Žo získala herečka výročnú cenu za celoživotné dielo.
Jeden z prvých filmov, v ktorých sa Jana Oľhová objavila, bola komédia Sladké starosti (1984) v réžii Juraja Herza. K najznámejším patrí film Želary (2003) v réžii Ondřeja Trojana i spomínaná sfilmovaná poviedka Petra Pišťanka Muzika (2008), pod ktorej réžiu sa podpísal Juraj Nvota.
Televíznym divákom je známa aj z televíznych seriálov Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Profesionáli (2008), Odsúdené (2009), Búrlivé víno (2012-2014), Pravá tvár (2017), Prázdniny (2017-2019) alebo Hrobári (2019).
Úspešná herečka vyučuje na Akadémii umení, Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Žiline.
Exmanželom Jany Oľhovej je režisér Matúš Oľha. Herečka má šesť detí, o ktoré sa stará sama.
V roku 2019 vstúpil do kín slovenský film Ostrým nožom. Snímku inšpirovanú doposiaľ nevyriešeným prípadom zavraždeného študenta Daniela Tupého z roku 2005 nakrútil Teodor Kuhn, producentom je Jakub Viktorín. Jednu z postáv stvárnila aj Jana Oľhová. Českí filmoví tvorcovia obsadili v roku 2019 roku vynikajúcu slovenskú herečku aj do najnovšieho filmu Jonáša Karáska Amnestie.
Zdroje: http://www.csfd.cz/, http://www.snd.sk/