Alfréd Radok, tvorca Laterny magiky, sa narodil pred 105 rokmi
Je jeden z najvýznamnejších moderných divadelných tvorcov 20. storočia.
Koloděje nad Lužnicí/Bratislava 17.12.2019 (TASR)
Český divadelný i filmový režisér a dramatik Alfréd Radok sa svojou tvorbou zaradil medzi najvýznamnejších moderných divadelných tvorcov 20. storočia nielen v Česku, ale aj v Európe. Od narodenia jedného z hlavných tvorcov prvého multimediálneho divadla na svete Laterny magiky uplynie v utorok 17. decembra 105 rokov.
Život a dielo Alfréda Radoka výrazne ovplyvnili dejinné udalosti minulého storočia. V období Protektorátu Čechy a Morava, za nacistickej okupácie, ho prenasledovali pre jeho židovský pôvod a v roku 1944 sa ocitol aj v zbernom tábore v Klettendorfe.
Po roku 1948 predstavitelia komunistické totalitného zriadenia v Československu Radoka často obviňovali z formalizmu a jeho dielo bolo striedavo oceňované, ale nezriedka z oficiálnych kruhov aj ostro odmietané. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 odišiel do Švédska, ale ideálne podmienky pre svoju predstavu divadla nenašiel ani v exile.
Alfréd Radok sa narodil Kolodějích nad Lužnicí 17. decembra 1914. Po maturite na obchodnej akadémií v Písku navštevoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe prednášky z estetiky a živo sa zaujímal aj o žurnalistiku. Jeho cieľom však bolo štúdium divadelnej a filmovej réžie. Nacistická okupácia, ktorej dôsledkom bolo aj zatvorenie českých vysokých škôl, prerušila jeho študijné plány.
Veľkej túžby venovať sa réžii sa však nevzdal. V rokoch 1938-1941 pracoval v pražskom Divadle E. F. Buriana, najprv ako elév, neskôr aj ako pomocný režisér. Od roku 1941 do roku 1944 vystriedal ako asistent réžie, dramaturg či rekvizitár viacero nielen pražských divadelných scén, ale najdlhšie a najintenzívnejšie pôsobil v Divadle na Vinohradoch.
Po skončení druhej svetovej vojny režíroval v pražskom Divadle 5. května, ktoré v roku 1948 vystriedal za Národné divadlo, z ktorého však musel po roku odísť. Do estetiky socialistického realizmu sa totiž jeho expresívne a štylizované réžie nehodili. Na prvú českú divadelnú scénu sa vrátil v roku 1954, po pôsobení v Divadle státního filmu (1950-1952) a Vesnickém divadle (1954).
V roku 1956 sa v Národnom divadle, stal spolutvorcom a umeleckým šéfom Laterny magiky, unikátneho multimediálneho projektu, prvého svojho druhu na svete, ktorý spájal živého herca na scéne s filmovou projekciou. Na projekte spolupracoval s bratom Emilom Radokom a scénografom Josefom Svobodom. K spolupráci si neskôr prizval aj režisérov Jána Roháča, Miloša Formana a skladateľa Jiřího Šlitra.
V roku 1958 predstavili Laternu magiku na svetovej výstave v Bruseli, kde získala Zlatú medailu. Vďaka nej navštívili československý pavilón viaceré svetové umelecké osobnosti či hlavy rôznych štátov. Meno Alfréd Radok zarezonovalo v celosvetovom meradle.
Aj napriek úspechu v roku 1960 zbavili Radoka vedením Laterny magiky a dokonca spochybňovali aj jeho autorstvo. Laterna magika skončila ako exportný produkt a nie ako miesto pre umelecké experimenty.
Od roku 1960 pôsobil Radok v Mestských divadlách pražských, kde nadviazal spoluprácu so scénografom Ladislavom Vychodilom. Do Národného divadla sa vrátil v roku 1966. Z tohto obdobia sa medzi legendárne Radokove produkcie zaradilo spracovanie divadelnej hry Federica Garciu Lorcu Dom Bernardy Alby. V predstavení excelovala Dana Medřická.
V máji 1968 síce udelili Radokovi titul národný umelec, ale už v auguste po vstupe okupačných vojsk podpísal výzvu 2000 slov. Prekonal aj infarkt, pod ktorý sa podpísala aj politická situácia v Československu. Napriek zdravotným ťažkostiam prijal ponuku z Göteborgu a s manželkou a dvoma deťmi odišiel do Švédska. Do vlasti sa už nevrátil. Predstavitelia totalitného režimu mu samozrejme odobrali všetky tituly a ocenenia.
V emigrácii síce Radok režíroval, písal pamäti, ale umelecké naplnenie úplne nepociťoval. Na situáciu sa v listoch sťažoval Václavovi Havlovi, v ktorých mu písal, že žije na peknom mieste, obklopený dobrými ľuďmi, ktorí však nepotrebujú divadlo.
Okrem divadla Alfréd Radok výrazne inklinoval aj k filmu. V roku 1947 bol pomocným režisérom komédie Parohy. Jeho filmovým režisérskym debutom je snímka Daleká cesta z roku 1949. Sugestívny film o osude Židov v čase druhej svetovej vojny sa aj vďaka vydarenému skĺbeniu obrazu a hudby považuje za jeden z najlepších českých protivojnových filmov. Medzi ďalšie Radokove filmy patria napríklad Divotvorný klobouk (1952), alebo Dědeček automobil (1956).
S Československou televíziou intenzívne spolupracoval ako režisér od začiatku jej vysielania. Podpísal sa pod televízne filmy V pasti (1956), Šach mat (1963) či reláciu Otevírání studánek.
Poslednou Radokovou divadelnou inscenáciou bolo spracovanie hry Emigranti poľského dramatika Sławomira Mrožka v nórskom Bergene. V roku 1976 mal vo viedenskom Burgtheatri režírovať Havlove hry Audience a Vernisáž. Vo Viedni ochorel a prípravu produkcie už nedokončil.
Významný divadelný a filmový režisér, po ktorom je pomenovaná aj prestížna česká divadelná cena - Cena Alfréda Radoka, zomrel 22. apríla 1976 vo Viedni.
V roku 1991 mu in memoriam udelili Rad T. G. Masaryka III. stupňa. Prevziať ho prišiel jeho syn David Radok, ktorý sa venuje opernej réžii.
Zdroje: www.libri.cz, www.csfd.cz, www.laterna.cz, www.cfn.cz