Škola plná radosti? V Afrike!
Majú toho menej, no sú šťastní.
Spišské Vlachy 16.12.2019 (Skolske.sk)
Na besede o misiách s laickou misionárkou Dianou Mahdalovou ma zaujalo viacero tém. Jednou z nich bola škola a doprava afrických detí do školy.
V afrických školách deti majú chuť chodiť do školy a učiť sa na rozdiel od nás. My si ju nevážime a oni nemajú ani toľko možností ako my. Sú ochotní sa spolu rozdeliť o čokoľvek a berú sa ako svoju vlastnú rodinu. Prestávky trávia spolu a zabávajú sa. Ich vyučovacie hodiny vyzerajú úplne inak ako naše. Čo ma zaujalo bolo to, že oni nedostávajú vysvedčenie ako my. Zo dňa sa majú pripraviť iba na jednu zo všetkých hodín. Z toho sú následne skúšaní a ich výsledky zobrazujú v percentách. Tak isto aj na konci školského roka. Ich doprava do školy je hrozná. Do školy chodia peši aj niekoľko hodín. Chodia cez prašné cesty a nemajú ani poriadnu obuv. Väčšina z nich nemá ani topánky alebo ich majú vyrobené z plastových fliaš. Napriek tomu chodia veľmi radi do školy.
Čo ma veľmi prekvapilo bolo to, že väčšina z nich nevie rozlíšiť svoju pravú rodinu, alebo mamu, otca, bratov a sestry. Sú odkázaní na pomoc druhých a tomu sa ja nedivým. Pomáhajú si navzájom a delia sa väčšinou o všetko. Keď je jeden hladný a druhý ešte viac, dá mu svoju desiatu bez váhania. To je krásne. My sa však nevieme podeliť o jednu maličkosť ako je bielitko, ceruzku a podobne.
Väčšina z nás - vrátane mňa, by si z nich mala brať príklad. Majú toho omnoho menej a sú z toho šťastní. Mali by sme si vziať poučenie, že k šťastiu chýba málo. A brať si príklad aj z toho, ako si pomáhajú a berú sa ako vlastnú rodinu.
Viktória Janošíková, VI. B
ZŠ sv. Jána Krstiteľa Spišské Vlachy
súvisiaci článok:
Kúsok Afriky v škole