Vianoce v slovenskej literatúre
Vianoce svojou podstatou výrazne ovplyvnili aj svet umenia.
Bratislava 16.12.2019 (TASR)
V uplynulých storočiach inšpirovali a v súčasnosti stále inšpirujú mnohých autorov k napísaniu nezabudnuteľných literárnych diel. Zo slovenských k nim jednoznačne patria napríklad poviedky Martina Kukučína Štedrý deň, Vianočné oblátky, Drotárove Vianoce či próza Jozefa Gregora Tajovského Náš Ježiško. Nielen tieto diela sa vďaka svojmu pôvabu a obľúbenosti stali synonymom Vianoc, ktoré sú označované za najkrajšie sviatky roka.
Z prozaických diel dotýkajúcich sa Vianoc by sa podľa Ivany Taranenkovej, riaditeľky Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) nemalo zabúdať tiež na Aurelove Vianoce od autora obdobia modernizmu Ivana Galla. V časopise Dennica ich uverejnili v roku 1908 (prvé knižné vydanie Slovenský spisovateľ, 1956). Dramatickú skicu Vianoce v roku 1908 pre Národnie noviny v Martine napísal Vladimír Hurban Svetozárov.
Do čias našich predkov sa čitatelia i rozhlasoví poslucháči môžu preniesť tiež prostredníctvom poviedky Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského Pred sviatkami. Do rozhlasovej podoby ju v roku 2005 upravil spisovateľ Pavel Hrúz.
V jedinej zimnej poviedke Vianočná cesta zo zbierky Psie dni sa vianočnej témy svojráznym spôsobom zhostil aj významný slovenský (tento rok zosnulý) prozaik Dušan Mitana. V roku 1992 vyšla ďalšiemu známemu slovenskému spisovateľovi a dramatikovi Rudolfovi Slobodovi zbierka Jesenná (zato) silná láska (III. výber 1989 - 1995). V tretej časti z tohto výberu poviedok sa nachádza jeho vianočná poviedka Hviezda sa od hviezdy líši slávou. V knihe Kufor na sny ďalšieho populárneho súčasníka slovenskej prózy Dušana Dušeka je nenápadne uložená Krátka poviedka na Vianoce.
"Hĺbkový pohľad do vianočných tradícií ponúka kniha nedávno zosnulého profesora Júliusa Pašteku z vydavateľstva Slovenskej národnej knižnice Slovenské ľudové betlehemské hry. Prináša komplexný obraz predvianočných ľudových hier našich predkov. Vrátane ich autentických prepisov, ktoré prerozprávali napríklad Pavol Dobšinský, Božena Nemcová či Jonáš Záborský a ktoré sa už celé desaťročia tešia veľkej obľube ochotníckych divadiel," povedala pre TASR Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice. Najmilšou knihou Kataríny Krištofovej s témou Vianoc je Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. V depozitoch Slovenskej národnej knižnice uchovávajú aj slovenský preklad tohto diela z roku 1907 pod názvom: Vianočná pieseň v próse s podtitulom Vianočná báj s duchmi. Táto starosvetská verzia, písaná krásnou slovenčinou, pekne vystihuje to, čo by malo byť podstatou Vianoc.
Trochu iný, odľahčenejší pohľad na slovenské Vianoce prináša poviedka Michala Hvoreckého Láska a smrť na Vianoce, ktorá veľmi trefne a s nadhľadom popisuje slovenské štedrovečerné zvyky z pohľadu cudzinca.
Pri tematike Vianoc v slovenskej literatúre nemožno opomenúť ani vianočnú poéziu. Konkrétne napríklad dodnes viac-menej neznámu báseň Pavla Országa Hviezdoslava Na Vianoce. "Fascinuje ma, ako s odstupom vyše sto rokov všetko to, čo autor popisuje v básni Na Vianoce, platí aj dnes. S neuveriteľnou presnosťou. A popisuje to nanajvýš expresívne, zvukomalebne s typicky 'hviezdoslavovskými' slovnými spojeniami ako 'hurt profánneho tresku', 'škrek luzy zdivočenej', 'natriasanie pochabých ľahtikárov', 'hrmot reklamného bubna'," uvádza na svojom blogu prekladateľka a tlmočníčka Elena Hidvéghyová-Yung.
Dojímavá i citlivá je báseň Milana Rúfusa Tvoje a moje Vianoce, či tiež jeho eseje zo Štyroch epištol k ľuďom a báseň Vianočná, ktorú v roku 1992 naspieval Richard Müller.