Bratislava 05.12.2019 (Skolske.sk)
Vyše 600 000 školákov zo 79 krajín sa zúčastnilo vlani v apríli merania PISA 2018, na Slovensku to bolo 6770 žiakov z 385 základných a stredných škôl, pričom boli testovaní v slovenskom aj v maďarskom jazyku. 15-roční žiaci sa podľa výsledkov síce zlepšili v matematike, ale v čítaní a v prírodných vedách sme opäť pod priemerom krajín OECD. Podľa odborníkov by mali výsledky testov viesť k zmysluplným a systémovým zmenám vo vzdelávaní. Komenského inštitút upozorňuje, že doposiaľ sa takéto kroky realizovať nepodarilo.
Medzinárodné testovanie PISA sa robí každé tri roky. Pätnásťroční žiaci píšu testy z matematiky, prírodných vied a preveruje sa aj ich čitateľská gramotnosť. Naposledy naši žiaci písali testy vlani, dnes Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zverejnilo ich výsledky. V oblasti čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zostal výkon slovenských žiakov, podobne ako v predchádzajúcom cykle PISA 2015, pod priemerom krajín OECD. V matematickej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zlepšenie výsledkov slovenských žiakov v porovnaní s predchádzajúcim cyklom (2015). Výkon slovenských 15-ročných žiakov sa teda v matematickej gramotnosti v PISA 2018 dostal na úroveň priemeru krajín OECD. „Dovolím si povedať, že zlepšenie nastalo napriek štátu, nie vďaka nemu, keďže štát nepodnikol nijaké systémové zmeny. Tieto výsledky dosahujeme len vďaka učiteľom, ktorí nad svojou profesiou ešte nezlomili palicu, ale snažia sa vytrvať aj napriek nie práve ideálnym podmienkam. Takýchto učiteľov my v Komenského inštitúte podporujeme a prepájame. Sme presvedčení, že individuálne vzdelávanie a podpora učiteľov akú robíme v našom programe sú nevyhnutné, ale táto zmena je beh na dlhú trať. Je potrebné, aby učitelia mali viac kvalitnej podpory a tá bola napojená na ďalšie systémové zmeny zo strany štátu. Výsledky PISA testov sú len časťou mozaiky o stave nášho školstva,“ povedala Veronika Suváková, manažérka ročného programu Komenského inštitútu.
PISA testy majú podľa odborníkov viacero efektov. Údaje by mali primárne slúžiť na to, aby bola zistená miera pripravenosti žiakov na konci povinnej školskej dochádzky zapojiť sa do spoločnosti. Z tohto dôvodu sa testy orientujú na mapovanie dosahovaných úrovní jednotlivých gramotností, novšie napríklad aj globálnych kompetencií.
Je užitočné mať informácie o tom, ktoré krajiny budú mať na základe výsledkov PISA testov problémy ekonomicky konkurovať iným krajinám, resp. zoskupeniam krajín. Vyvolaným efektom neuspokojivých výsledkov testovania je samozrejme tlak na tvorcov vzdelávacích politík, aby modifikovali, respektíve úplne zmenili nastavenie vzdelávacieho systému tak, aby zodpovedal požiadavkám spoločenského vývoja.
Konštatuje Viera Kalmárová, hlavná školská inšpektorka. ,,Politici rôznych krajín reagujú na výsledky PISA testov rôznym spôsobom, zrejme v závislosti od toho, či si majú schopnosť uvedomiť si praktické spoločensko-ekonomické dôsledky smutných výsledkov alebo v závislosti od toho, či majú v sebe zakorenený pocit zodpovednosti za budúcnosť krajiny. Sú dobre známe príklady krajín, ktoré zásadným spôsobom zmenili svoj vzdelávací systém aj pod vplyvom výsledkov PISA testov a sú známe krajiny, kde neustále zhoršujúca sa pozícia ich žiakov neviedla k žiadnym zmysluplným zmenám. Slovenská republika, žiaľ, patrí k tej druhej skupine,“ dopĺňa Viera Kalmárová.
Niektorí pedagógovia si myslia, že cieľom PISA testov nie je vyhodnotiť školy alebo učiteľov, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov. ,,Keďže sme pod priemerom ako Slovenská republika, je dôvod sa zamyslieť nad zmenou vzdelávacieho systému a prizvať do nej nie len úradníkov, ale aj odborníkov z praxe teda učiteľov. Nájsť systematické riešenie nie je jednoduché to si uvedomujem, ale po 30.tich rokoch od revolúcie je načase začať systematicky riešiť veci a hlavne dlhodobo. Je niekoľko krajín, z ktorých si môžeme vziať príklad a to sú celkom blízko,“ uvažuje fyzikárka Júlia Jánošíková z Gymnázia Malacky. Patrila k tohtoročným desiatim finalistom ocenenia Učiteľ Slovenska. Ocenenie Učiteľ Slovenska realizuje Komenského inštitút s podporou Slovenskej sporiteľne a Slovak Telekomu a jeho poslaním je zviditeľňovať prácu pedagógov, ktorých žiaci a študenti dosahujú vďaka inovatívnym metódam a postupom lepšie výsledky. ,,Ja sa snažím pracovať so žiakmi tak, aby vedeli učivo a mu aj rozumeli. Máme predmet Experimentálne vedy, kde žiaci experimentujú, ale pracujú aj s rôznymi textami, či zadaniami. Plne využívame bádateľské metódy, čitateľskú gramotnosť alebo prepojenie s reálnym svetom. Využívame moderné technológie na to, aby sme proces zatraktívnili a aby sme študentov aspoň trochu priblížili k reálnemu svetu, ktorý ich čaká,“ opisuje aktivity na hodinách Júlia Jánošíková. ,,Som zástancom rovnováhy. Teoretické hodiny striedam s praktickými, kde žiaci majú možnosť získať zručnosti v danej oblasti. Je to však náročné, lebo ak si pozrieme Rámcový učebný plán pre základné školy, vidíme, že časová dotácia biológie je v 6., 8. a 9. ročníku – teda až v 3 ročníkoch – len 1 hodina týždenne. Nie je tomu inak ani pri ostatných prírodovedných predmetoch. Je to naozaj málo, aby sme mohli do vyučovania častejšie vnášať praktické aktivity. Na jednej strane sa zamýšľame nad slabými výsledkami našich žiakov v danej oblasti, na druhej strane im uberáme z časovej dotácie. Myslím si, že to stojí na zamyslenie,“ dodáva učiteľ chémie a biológie Marek Tóth zo ZŠ Rozmarínova v Komárne, finalista Učiteľa Slovenska 2019.
Komenského inštitút je inšpiratívnym priestorom pre pedagogických lídrov Slovenska. Cieľom Komenského inštitútu je poukazovať na významné problémy v slovenskom školstve a prostredníctvom praktických riešení realizovaných priamo učiteľmi ukázať možné cesty ich postupného prekonania. Veríme, že 20 praktických príkladov ročne môže dosiahnuť viac ako desiatky koncepcií a konferencií. V Komenského inštitúte majú učitelia možnosť bezplatne získať vedomosti a zručnosti k realizácii praktickej školskej reformy vo svojej komunite. Pozitívnymi príkladmi budú ukazovať ako je možné školstvo postupne reformovať.
Súvisiace články:
Výkon žiakov v prírodovednej a čitateľskej oblasti je pod priemerom krajín
Opozícia kritizuje MŠVVaŠ za výsledky testov PISA
Výsledky 15-ročných žiakov v štúdii OECD PISA 2018