Jasličky ako súčasť Vianoc sa objavili v polovici 16. storočia
Prvá známa oslava Ježišovho narodenia bola zaznamenaná v Ríme. .
Bratislava 24.12.2019 (Skolske.sk)
Dve miliardy kresťanov vo svete oslavujú každý rok Vianoce a pripomínajú si príchod Božieho syna na svet.
Ježiš Kristus sa narodil približne pred 2000 rokmi, presný dátum jeho narodenia však nie je známy. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Podľa kresťanov Ježiš vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu, preto sú Vianoce sviatkom lásky.
Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Prvý príbeh Kristovho narodenia je v Novom zákone a pochádza od sv. Lukáša. Jeho slová výstižne opisujú narodenie Spasiteľa v obyčajnej maštali. Uplynuli celé tri storočia, kým bola v Ríme zaznamenaná prvá známa oslava Ježišovho narodenia. Trvalo ďalších sto rokov - bolo to v piatom storočí - kým Rím určil oficiálnu pamiatku Ježišovho narodenia na 25. decembra. Pôvodné oslavy boli jednoduché. Kňazi chodili po farnostiach a spievali zvláštne latinské piesne o zázračnom narodení. Neskôr pápež Gregor I. (zomrel roku 604) povolil zdobiť kostoly zeleňou. Bežali stáročia, pribúdali najrôznejšie oslavy zázračnej udalosti a v mnohých kostoloch si pripravovali vlastnú scénu jasličiek. Potom sa v roku 1223 sv. František z Assisi rozhodol, že oslávi narodenie Ježiša živou scénou, kde jednotlivé úlohy budú stvárňovať skutoční ľudia. Sv. František si uvedomil, že ak majú ľudia príchodu Spasiteľa skutočne rozumieť, musí sa im priblížiť takým spôsobom, aby si aj ten najobyčajnejší človek mohol udalosť predstaviť.
Bohatý, láskavý a zbožný šľachtic Giovanni bez váhania ponúkol svoju pomoc. Venoval všetko úsilie tomu, aby zabezpečil všetko, čo si sv. František želal: stajňu, slamu, živého vola a osla. Úlohy Márie, Jozefa a pastierov hrali skutoční ľudia, ktorých vybrali sv. František a Giovanni. Nakoniec boli modlitby vypočuté, všetko bolo na správnom mieste a sv. František položil do jaslí nádhernú figurínu Ježiška v životnej veľkosti. Prichádzali veľké zástupy a na tvárach pútnikov bolo vidno veľkú radosť a úctu. Potom na scénu vystúpil sv. František, aby zaspieval evanjelium. Scénu zahalilo ticho. Bolo to ako by si ticho vyžiadal sám anjel. Z tejto prírodnej kazateľnice potom pokorný mních prosil svojich poslucháčov, aby zanechali nenávisť a pripravili vo svojich srdciach miesto pre slávu vianočného obdobia. Davy spievali a historici označili tieto melódie za prvé vianočné koledy.
Slávnosť vrcholila a veľká radosť naplnila srdcia všetkých prítomných. Sen obyčajného mnícha, jeho blahoslavených spoločníkov a azda i týchto zástupov sa stal skutočnosťou.
Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára. V priebehu histórie slávili veriaci vianočné sviatky so stále krajšou výzdobou. Jasličky a vianočný stromček tu majú hlavné miesto. Jasle sa spomínajú v Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku.
Po roku 1600 sa betlehemy rýchlo rozšírili a ľudia si ich začali aj vyrezávať a zostavovať. Vrchol umenia budovania betlehemov znamenal barok. Koncom 18. storočia sa šírili najmä z Neapolu a Tirolska.